Vyznanie starým rodičom babke a dedkovi

Vyznanie starým rodičom babke a dedkovi 

Po prečítaní poviedky Do konca od Jozefa Gregora Tajovského, v ktorej si autor s láskou spomína na starých rodičov, u ktorých prežil svoje detstvo, sa aj siedmaci zamysleli nad vzťahom k svojim starým rodičom.

„Na svojej babke si vážim to, že keď mám náladu pod psa, vždy mi doká- že vykúzliť úsmev na tvári. Vážim si aj to, že keď potrebujem pomoc, vždy mi ju dá. Viem, že moja babka sa nikdy neotočí rodine chrbtom.“
„Na svojej babke si cením to, že je vytrvalá. Má veľa skúseností a vie veľa vecí. Najradšej s ňou chodím do knižnice. Taktiež mám na nej rada, že je vynalie- zavá a vie si so všetkým poradiť.“
„Dedko je pracovitý. Babka udržuje poriadok a stará sa o záhradu. Po- máha nám a my jej.“
„Moja babka vždy udržuje poriadok a miluje kvety. Rada nás poúča
o najlepšom a najdokonalejšom učení a známkach. Vie vždy pomôcť a poradiť.“

„S mojím dedom mám spomienky na to, ako ma učil mnoho vecí. Dedo je zábavný a vytrvalý. Moja stará mama je pracovitá, výborne varí a vždy upratuje celý dom Stále ma podporuje.“

„Cením si, že môj dedko je pracovitý. Vždy si rád spomeniem na príhodu spred 10 rokov, keď som sa hral v ich aute. Rád si dá vychladené pivo.“
„Milá babka, mám ťa rada. Si vynaliezavá, ale niekedy aj prísna.

Vieš šiť na stroji. Rada sa od teba učím. Mám ťa rada takú, aká si.“