„Dobrá spoločnosť a mnoho povinností bývajú tým najlepším liekom na bolesť duše“

„Dobrá spoločnosť a mnoho povinností bývajú tým najlepším liekom na bolesť duše“

Samotná téma ma zaujala, pretože sa mi vybaví moja rodina, ktorá je vždy pre mňa dobrou spoločnosťou. Pri všetkých povinnostiach je mi samozrejmosťou osloviť mamu či otca. Kto vždy pri mne stojí? Na koho sa môžem so všetkým obrátiť? Sú to v prvom rade rodičia, ale aj starí rodičia, teta, ujo, krstní. Rodina vždy podrží, rodina pochopí, rodina neberie, ale dáva, je vždy oporou.

Dobrú spoločnosť môžeme nájsť aj v tomto čase pandémie len so svojimi najbližšími. Rodičia, s ktorými žijem v našom dome tvoria pre mňa šťastný domov, kde si vzájomne pomáhame a podporujeme sa. Ako nemyslieť na situáciu, ktorá pretrváva? Ja sa zamestnám mnohými povinnosťami. Najskôr je to škola, a potom rada pomôžem doma.

Veď predsa platí, že: „Mnoho povinností býva tým najlepším liekom na bolesť duše“. A je to tak. Venujem sa učeniu, pripravujem si rôzne práce, hrám na klavíri a snažím sa nemyslieť na dianie pandémie, ktoré sa žiaľ týka celého sveta. Chýba mi škola, kamarátky, ale našťastie sme spolu aspoň cez dištančné vzdelávanie. V tejto modernej dobe miesto domáceho náradia však držíme v ruke mobil a neustále četujeme.

No aj tu sa stretávame so stresovými reakciami. Sme už z tohto diania unavení a naše duše v mnohých rodinách ubolené. Pandémia nás zastihla nepripravených. Ochorenie už v našom podvedomí vyvoláva veľa otázok a pochybností. No tento spôsob vyrovnávania sa so stresovou situáciou môže priniesť viac obetí ako samotný vírus. Symbolom zodpovednosti je ochranné rúško. Pýtam sa mamy:

„Ako môžem vidieť úsmev toho druhého?.“ Všetci sme schovaní za rúškami a oči plné pochybnosti veľa neprezradia. Úsmev však lieči, je pohladením a dôležitým gestom. Nič nerozjasní tvár tak, ako úsmev. Mám veľmi rada situácie doma s najbližšími, keď sme spolu a smejeme sa. Rodičia mi vždy pripomínajú, aby som bola vo všetkom zodpovedná. Už moje nastávajúce povolanie bude o veľkej zodpovednosti. Pokiaľ budem rozdávať lásku a radosť nielen vo svojom povolaní, vždy sa mi vráti. Takto preberám názory svojich rodičov. Oni mi dávajú základy všetkého, čo v živote chcem a hlavne môžem dosiahnuť.

Nech je pre každého ako pre mňa rodina dobrou spoločnosťou a nech naša práca a povinnosti sú tým najlepším liekom na ubolené duše, ktoré snívajú o návrate bezstarostného života všetkých ľudí. A preto buďme všetci zodpovední, budeme zdraví a potom nám postačí i milý úsmev v dobrej spoločnosti.