Ako bolí chodiť po zemi, kam kráčam

Ako bolí chodiť po zemi, kam kráčam

Každý z nás sa uberá iným smerom. Niekto žije pre prítomnosť, niekto pre budúcnosť a iný zasa žije minulosťou. Mnoho krát si to ani sami neuvedomujeme, ale je to tak. Ľudia sa tvária, že je všetko neuveriteľne ťažké, priam nedokázateľné, ale to vôbec nie je pravda. Každý z nás môže dokázať všetko čo len chce, ale nie je to až také jednoduché.

Na každý stanovený cieľ existuje cesta, len treba nájsť tu správnu pre plnohodnotný život. Mnohým z nás sa to nikdy nepodarí, no iní zase naplnia svoje tajné túžby a priania. Nikto z nás si neuvedomuje ako ten druhý v skutočnosti žije, vidíme len to ,čo chceme, alebo to, čo chce ten druhý ,aby sme videli.

Veď dnešný svet je taký neúprimný, plný klamstva a zla. Kráčame ulicami, sledujeme jeden druhého, v hlave uvažujeme o tom kto ten druhý vlastne je? Môže to byť človek, ktorého dnes pozorujem a myslím si o ňom, že je to niekto zlý ba až hlúpy a na druhý deň sa s tým istým človekom zoznámim a pochopím, že vlastne nie je taký ako som si myslel.

Má zmysel pre humor a mnoho ďalších pozitívnych vlastností. A vtedy si uvedomím, že som sa mýlil, že vlastne nie je taký ako na prvý pohľad na mňa pôsobil. Teraz všetci rozmýšľate čo to má spoločné s danou témou. Ale neverili by ste, že takmer všetko.

Čo som tým chcel povedať? Vlastne len to, že mnohí z nás robia v živote unáhlené závery skôr, než v skutočnosti zistia ako daná vec, situácia alebo čokoľvek na svete, je iné ako to vidia oni. Ak mám pravdu povedať v skutočnosti som sa ešte nikdy nezamyslel nad tým kam kráčam ja. Je to otázka, na ktorú je minimálne stovka odpovedí, no ako zistiť, ktorá je ta pravá? Ktorá je tá čo naplní môj život šťastím?

Chceme, aby niektoré udalosti, naše skutky a činy dopadli tak, ako si to naplánujeme, no zväčša sa nám to nepodarí. Stane sa, že sa vyskytne malý problém, z ktorého je neskôr väčší a väčší problém. Keby bolo všetko jednoduché, tak by bol každý z nás šťastný a nemal by nikto problémy. Ale nešťastie tak ako aj šťastie, láska ako aj nenávisť, zdravie aj choroba, patria ku každodennému životu nás ľudí.

Môžem Vám povedať akú prácu by som chcel v budúcnosti vykonávať, s kým by som chcel zvyšok svojho života prežiť aj to koľko by som chcel mať detí, ba aj to kde by som chcel bývať, ako by mal byť môj budúci domov zariadený, ale nemyslím si, že je to dnes dôležité, pretože viem,, že deň čo deň sa moja životná cesta mení.

Možno ani vy ,tak ako ani ja si neuvedomujete, že na každej jednej maličkosti v živote záleží ktorý vykonáme sa odzrkadlí v našom živote. Možno nie dnes, nie zajtra ale raz áno. Nepáči sa nám keď nám naši rodičia, či učitelia dávajú kázne o tom ako sa a že každý jeden skutok, správame, že robíme to a tamto zle. Ja to poznám veľmi dobre. No taký je život. Tak ako oni dnes kážu nám, nedávno kázali ich rodičia a učitelia im, a tak budeme v budúcnosti kázať mi našim deťom. Dnes si vravíme, že nie, ale áno verte mi. Aj naši rodičia vraveli, že nám to nebudú robiť a vidíte, robia...

Na záver tohto všetkého by som len chcel napísať už len toto. Nikto ma nepozná, nikto nevie, aký som a ani ja sám to ešte presne neviem, tak ako to neviem ani aj o Vás.