To najcennejšie, čo mám (Úvaha)

To najcennejšie, čo mám (Úvaha)

To najcennejšie, čo mám, je môj psík Hill. Pre mňa je najcennejší preto, lebo som nikdy neveril, že ho dostanem.

Mal som šťastie, že moja mama má kamarátku, ktorá má troch psov a pozná útulky. Jedného dňa sme teda išli do útulku a tam som si vybral havina.

Potom sme s ním išli domov a on bol veľmi prekvapený, kde je. Po pár dňoch som zistil, že máme veľa spoločného, a preto som ho prijal ako môjho nového „brata“. Mamina zabezpečovala granule a kŕmenie. Vždy, keď sme išli do obchodu, kupovali sme pre neho aj psie konzervy, ktoré mu veľmi chutili.

Bol som ohromne rád, keď som s ním išiel prvý raz von. Mal som také zmiešané pocity, lebo som nemohol uveriť, že ho naozaj mám. Akoby sa mi to všetko snívalo!

Po čase som svojho psíka začal chodievať venčiť s kamarátom. Môj nepríjemný zážitok bol vtedy, keď väčší pes zaútočil na toho môjho. A príjemný zážitok bol vtedy, keď sme s ním boli na Hradisku a pozerali sme sa do diaľky... Veľmi dobre sa s ním robia fotky. Veľmi rád sa fotí. Spolu pozeráme videá o psíkoch. Veľmi rád s ním behám.

Je mi veľmi smutno, keď sa s ním nevidím. A naopak, som rád, keď ho zas môžem vidieť.

Bude mi veľmi smutno, keď pôjde do psieho neba, ale zatiaľ si s ním užívam, kým je tu. Nedal by som ho za nič. Ani za milión.