Poviedka

Poviedka

Raz, keď som išiel do školy, stala sa mi podivná vec. Niečo sa na mňa pozrelo a zdalo sa mi, že to rozpávalo. Prišiel som k tomu kríku bližšie, a tam bola malá mačka. Povedala mi: „Ahoj, to som ja, Patrik.“ Keď som to uvidel, myslel som, že omdliem. Dostal som taký strach, čo sa stalo s mojím kamarátom, že som od toho kríka odskočil. Po chvíli, ako som tam stál, ma zavolal a povedal: „ Poď sem, neboj sa.“ Pristúpil som ešťe bližšie. „Prosím ťa, Alex, snáď ma tu nenecháš, zober ma so sebou do školy.“ Povedal som, že môže byť, ale že musí byť celý čas potichu.

Po škole som musel ísť zase kilometer pešo domov, to bola riadna cesta, ale najhoršie bolo to, že som ho musel schovať. A ešte k tomu u mňa doma. To bolo rušné. Ja som dostal v ten deň päťku a maminke som povedal, že nám pani učiteľka brala žiacke knižky. Tak mi prehľadávala celú izbu a skoro ho našla, ešteže ju nenapadlo sa pozrieť pod posteľ.

Na druhý deň bola sobota, čiže voľno. S Patrikom sme išli von a bola ešte väčšia sranda ako keď bol človekom. Dokázal robiť nové veci, vysoko skákať a aj sa šplhať. Potom nastal večer. Ja s Paťom sme sa najedli. Mama upiekla koláče, tak som mu ho dal pod posteľ a išli sme spať. Na druhý deň bola nedeľa. Musel som si robiť povinnosti - utierať prach, povysávať izbu, uložiť veci… Zrazu som počul zvonček. Zišiel som dolu po schodoch, otvoril som dvere, pozriem a Paťo. On sa premenil do pôvodného tela.

Bol som taký šťastný. Išli sme von a znovu sme boli nerozlučná partia.