Vôbec tomu nerozumiem... (Rozprávanie)

Vôbec tomu nerozumiem... (Rozprávanie)

Spod žalúzie slnko nakúkalo do izby a ja som cítila, že tento deň bude naozaj úžasný. Rýchlo som vstala z postele a natešene utekala, teda chcela utekať do kuchyne za maminou. Moje bosé nohy však čľupli do kaluže na koberci.

“ Určite sa tu vycikal môj dvojročný brat!“ pomyslela som si.

„ Fúj,“ radšej som si mala dať papuče, vŕtalo mi v hlave. Mamička by mi povedala, že to mám za to, že ju nepočúvam.

Tak som išla za bratom a začala som s ním robiť krik. On sa nechápavo pozeral na mňa a tváril sa, že mi nerozumie. Alebo mi možno nejakými signálmi dával najavo, že on v tom nemá prsty? Neviem! Kto by rozumel tým jeho slovám! Okrem mamy mu teda nikto nerozumie. Ťahala som ho za ručičky, aby som mu tú bačorinu ukázala. Tvrdo zapieral, dokonca som mala pocit, že sa urazil. To ma ešte viac nahnevalo.

„ Mami, mamíí, ja to utierať nebudem!“ kričala som na mamu. Keď si na neho nedáva pozor, nech si to utrie sama! 

Keď som sa vrátila do izby, zistila som, že kaluž je väčšia. Teraz som dokonca počula kvapkať vodu. Odostrela som žalúziu a...zbadala som prasknuté akvárium.

„Prepánajána! “ a to som už stihla narobiť krik s bratom aj mamou.

 Zahanbene som prišla do kuchyne, kde mamička chystala palacinky, ktoré sme si mali zobrať na kúpalisko. Nezmohla som sa ani na jedno slovo , ani na ospravedlnenie, lebo medzi tým už mamina zistila, že brat sa nepocikal. Pozrela sa na mňa a povedala:“ Nika, Nika!“

Mimochodom na to kúpalisko sme nešli! Lovili sme rybky do zaváraninových pohárov a čakali na otca, kedy prinesie nové akvárium, aby sme tam rybičky mohli vypustiť. Bolo mi to ľúto. Aj to, že sme nešli na kúpalisko, aj to, že som bola zlá na brata aj maminu.

Vôbec tomu nerozumiem, prečo je mamička vždy pokojná a všetko rieši s anjelskou trpezlivosťou. Aj ja by som raz chcela byť taká!