Čaro domácej sprchy (Rozprávanie)

Čaro domácej sprchy (Rozprávanie)

Väčšina ľudí si pod slovom háveď predstaví všetko možné od červíkov, cez larvy až k hmyzu. Ja osobne považujem za najväčšiu háveď pavúky a mám z nich panický strach. A keď vravím panický, tak myslím skutočne panický. Vždy, keď vidím pavúka, v hlave sa mi zjavia tie najhoršie scenáre. Že ten maličký pavúčik behom pár sekúnd vyrastie do veľkosti dospelého človeka a začne za mnou naťahovať svoje dlhé nohy...

Zdá sa mi, že normálny človek sa skôr bojí tých čiernych tučnučkých pavúkov s krátkymi nôžkami a veľkým telíčkom, ktoré síce nie sú najväčšie, ale pohľad na ne určite nie je príjemný. Pre mňa je ale aj tak najstrašnejší pavúčik s dlhými tenkými nohami a malým telom. Tieto ,,strašné“ pavúky sú v asi každom dome či byte. Chcela by som poznamenať, že aj tieto ohyzdné stvorenia sú na niečo dobré. Napríklad, živia sa otravnými muchami, ktoré nám lezú na nervy svojím bzučaním, prípadne, úplne znechutia mäso na nedeľňajší obed, na ktoré sme sa tak tešili, lebo predsa len... nikdy nevieme na čom všetkom taká mucha sedela predtým, ako pristála na našom jedle.

Prednedávnom mi rodičia povedali, že som sa odmalička akosi bála pavúkov. Pamätám si, že sa ma snažili tohto strachu zbaviť tak, že keď ocino chytil nejakého pavúka v dome, dal ho ku mne na zem a chcel ma donútiť chytiť sa ho. Nenávidela som to, vždy som utiekla pod najbližší stôl a odmietala som vyjsť, kým ocino toho nevinného malého pavúka nepustí. Ako malá som chcela vyvraždiť všetkých pavúkov. Keď tak nad tým rozmýšľam, čo si asi mohli rodičia myslieť. Že z ich malej roztomilej dcérky sa v budúcnosti stane kapitán vojska na usmrtenie všetkých pavúkov na našej krásnej zelenej planéte? A potom zas uvažujem nad tým, čo si mohol myslieť ten pavúk, čo sa zdola pozeral na malú uplakanú a usoplenú Emku, ktorá sa chcela kvôli jeho prítomnosti odsťahovať k starým rodičom.

Teraz už naisto viem, že pavúk je posledný živočích, akým sa chcem vôbec niekedy zaoberať. Prednedávnom sa mi stala jedna príhoda. Večer som

sa sprchovala a zrak som mala stále uprený na typického ,,záchodového“ pavúčika, ktorý visel bez pohnutia nado mnou. Keď som si na ruku dala šampón a začala som si umývať vlasy, na chvíľu som od neho odvrátila zrak. Keď mi to ale doplo a znova som ho išla sledovať, nebol tam. Myslela som si, že odišiel a už ho nikdy neuvidím a znova som sa vrátila k umývaniu vlasov. Ako si tak spievam obľúbenú pieseň, asi päť cenťákov vedľa môjho tela sa na pavučine spúšťa dolu ten pavúk. Chápete? Pri mne? Čo sa bojím pavúka, aj keď je odo mňa aj o desať metrov ďalej? Skoro som dostala infarkt! Samozrejme, spanikárila som ako vždy, začala som vrieskať a ihneď som zobrala sprchu a začala som sa brániť. Nič som tým však nevyriešila, akurát som vodou postriekala všetko okolo, len nie môj cieľ. Síce som chcela, aby som ho spláchla, ale skončilo to tak, že ten pavúk zo sprchy vyhnal mňa.

Fakt obdivujem ľudí, ktorí sa týchto stvorení dotknú bez jediného problému. Nič však neovplyvní skutočnosť, že pavúky sú užitočné nielen na lapanie otravného hmyzu, ale zaslúžia si obdiv aj za ich majstrovské diela – pavučiny, ktorých pevnosť vzbudzuje záujem nielen nás ale aj vedcov.