Čelinger v ľudskom svete (Rozprávanie)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 378
Uložení: 58
Čelinger v ľudskom svete (Rozprávanie)
„Uf!“ vzdychol si mravček po celodennom upratovaní. No nebolo to smutné uf, práve naopak. Všade mám poriadok, čistotu a všetko tu má svoje miesto, nakoniec ako v celom mravenisku, mrmlal si mravček len tak pre seba.
Mravček bol veľmi usilovný. Vždy, aj keď si mohol dať chvíľku prestávku, hrnul sa do práce. Pomáhal nosiť potravu do mraveniska, upratoval, dopĺňal vodu do nádrže, či pomáhal tetám robotniciam. No dnes musel robiť inú vec. Už týždeň opravuje nádrž, stále z nej však tečie voda. „Ach, už týždeň opravujem tú nádrž, no stále z nej kvapká voda, čo... mám...
„Musím sa spýtať kráľovnej. Ona bude určite vedieť poradiť!“ povedal si
a utekal za kráľovnou.
„Kráľovná! Kráľovná!“ kričal, „kráľovná, potrebujem s vami hovoriť o probléme ohľadom nádrže,“ povedal zadychčane.
„Ach! Zase si tu Čelinger?“ spýtala sa kráľovná mravčeka.
„Áno, pani kráľovná! Prepáčte, ale tá nádrž stále kvapká rovno do mojej komnaty a ja sa bojím, že voda zničí môj príbytok,“ povedal Čelinger.
„Hmmm,“ zamyslela sa kráľovná, „dobre, urobíme to takto. Pôjdeš do ľudského sveta a zistíš, ako takéto problémy riešia ľudia. Ak splníš túto úlohu, dostaneš za odmenu svoju vlastnú nádrž na vodu, škatuľku na jedlo a možno aj novú komnatu, ale musíš sa vrátiť maximálne do troch dní, inak za tebou pošlem mravčiu rotu, aby ťa išla zachrániť,“ povedala kráľovná veľmi pomalou rečou.
„Zachrániť?!“ spýtal sa Čelinger nechápavo. „Pred kým, pred čím?“
„No vieš, ľudia... oni nie sú ako my... , “ ťažko hľadala kráľovná slová, ktorými
by vysvetlila, že ľudia nemusia mať dôvod na to, aby mravčekovi, alebo vôbec hmyzu ublížili.
„Pôjdeš teda?!“
„Pôjdem,“ povedal Čelinger bez váhania. Vtedy kráľovná chytila veľké presýpacie hodiny a otočila ich so slovami: „Želám ti veľa šťastia, Čelinger! Choď a vráť sa živý a o niečo múdrejší,“ povedala, vstala a odišla za stenu
Mravec pol dňa putoval a stále nevidel žiadny dom ani ulicu. No v tom, čo nevidí? Okolo mravca práve kráča človek! Čelinger sa rozbehol a chytil sa nohavice človeka.
„Aké je to tu veľké!“ pomyslel si, keď videl, aký má ľudský príbytok rozmery. No po chvíli si všimol, že na zemi je pohádzaných veľa vecí, že je tam smrad a krik.
„Ááááááá,“ kričala sestra. „Veď počkaj!“ kričal brat. A vtom sa ozval obrovský buchot, treskot a bojler bol na zemi.
„Počkaj, počkaj! Rozbili sme bojler,“ povedala sestra a mravček sa na to díval, akoby sa pozeral na najhororovejší film. „To ja nie! To ty si rozbila ten bojler!“ povedal brat a nasledujúcu hodnú chvíľu sa hádal, no vtom sa sestra vzchopila, chytila bojler a pripevnila ho naspäť na jeho miesto. No pripevnenie nestačilo. Z bojlera začala striekať voda a z jednej skrutky vypadla malá plastová podložka, mravčekovi rovno pod nohy.
Sestra odišla, no o chvíľu sa vrátila s vecou, ktorú nazývala tesnenie a pritlačila ju do medzery medzi bojlerom a rúrou. Vtedy prestala striekať voda. Mravček si to starostlivo poznačil a zaskočený správaním ľudskej rasy odišiel späť do mraveniska.
V mravenisku všetko porozprával kráľovnej a kráľovná uznala, že mravček urobil, čo mal, a tak mu odovzdala jeho odmenu. Prikázala ostatným mravčekom zozbierať suchú trávu a tú použili ako tesnenie na Čelingerovu nádrž.
Kráľovná sa mravčekovi poďakovala a venovala mu ďalšiu komnatu. Mravček sa potešil a hneď si predstavil, ako si novú komnatu pekne zariadi. No teraz
Skôr, než si ľahol spať, si zapísal do denníčka, čo sa musí opýtať kráľovnej:
Prečo si v ľudskom svete ľudia nepomáhajú tak ako mravčeky? Prečo ľudia na seba kričali a obviňovali sa?
Prečo mali taký neporiadok, keď majú toľko pomôcok na upratovanie? Prečo nás, mravčekov, len tak jednoducho zašliapnu, aj keď sme takí usilovní a neporovnateľne menší ako oni?
A vôbec, prečo je ľudský svet taký zvláštny?
Nuž, ktovie koľko otázok by ešte pribudlo, keby náš malý mravček Čelinger nezaspal. A či mu kráľovná zodpovie všetky otázky? To nevieme, lebo často krát ani ľudia nevedia, prečo sa správajú, ako sa správajú.
Ale teraz už psssssssssst, Čelinger už spí...