Húseničie paralely (Rozprávanie)

Húseničie paralely (Rozprávanie)

Zvlniť chrbát, narovnať, pomrviť nožičkami, zvlniť, narovnať... Ešte zopár opakovaní a rannú prechádzku do trávomarketu po čerstvé listy mám za sebou. O takomto čase tu nebýva ani nohy. Okrem tých mojich niekoľkých desiatok.

Žijem si ja tak celkovo v ústraní a je mi dobre. Nikto ma nevyrušuje, kým na mňa náhodou nenatrafí pažravý vták alebo nemotorný človek medzi steblami zelenej trávy.

Som húsenica. Nie som nejaká pekná húsenica, ale povedzme si na rovinu... Videli ste niekedy peknú húsenicu? Často o mne hovoria, že som hnusná, škaredá, pažravá, odporne chlpatá a nie je na mňa pekný pohľad. Všetci sa mi smejú, že nemám šancu byť hmyzia kráľovná. Dokonca si zo mňa robia posmech aj dážďovky, ktoré tiež veľa krásy nepobrali, vyzerajú ako malé povrázky zabudnuté v zemi.

Ale už viackrát som počula, ako jeden pán, čo býva blízko môjho obľúbeného stromu hovorí, že čím škaredšia húsenica, tým krajší motýľ. Asi nejaké príslovie, alebo čo. Háveď z môjho okolia, ako nás, hmyz, chrobáky i hlodavce ten istý človek nazýva, si to nemyslí. Minule sa ma jeden vrabec, obyčajný domový, pokúsil zožrať, ale keď ma zbadal zblízka, radšej si to dvakrát rozmyslel. Pri predstave, ako ho moje chĺpky šteklia v krku, ho aj chuť prešla. Aspoň nejaké výhody to má, že som škaredá ako noc. Aj keď noc je podľa mňa super. Aj vtedy ja stále len papám a jem a napchávam sa a neviem sa nikdy dojesť do sýtosti. Teda sa stále zväčšujem a zväčšujem. Koža mi je už tesná, niekoľkokrát som ju takmer musela prešívať. Viem, že sa blíži ten deň, o ktorom mi hovorila matka, lebo som už naozaj veľká húsenica. Deň, keď sa zakuklím. Už cítim, ako sa to deje. Som ospalá, tak veľmi ospalá... Dobrú noc. Znova sa ozvem, keď bude po tejto etape môjho života.

Všetci na mňa nadávali, že im obhrýzam kapustné listy. A teraz? Zase opačný extrém. Keď ma zbadajú, div z kože nevyskočia. Naháňajú ma. Do sieťky ma chytajú. Dobre, že sa nepobijú medzi sebou, kto ma skôr zajme. A pritom ja len chcem slobodne lietať a občas si pomaškrtiť na sladkom nektáre kvetov. Dobre si ma obzrite. Videli ste, aký krásny dlhý sosák mi narástol? To aby som ho mohol lepšie vysať. Ten nektár, nieže si ma zmýlite s upírom. Krídla mám pokryté drobnými šupinkami, ktoré sú ako škridle na streche. Vďaka týmto šupinkám mám takú krásnu farbu. Od tmavočervenej až po svetlozelenú. Možno aj preto ma tak ľudia naháňajú. Minule vám ma dokonca zastavil policajt, vraj som prekročil povolenú rýchlosť alebo farebnosť, už ani neviem a hneď z rany:

„Pán účastník lúčnej dopravy, poprosím váš vodičský, občiansky...“

Pozrel sa na fotku, na mňa, na fotku... znova na mňa. Hneď som vytušil, čo mu nesedí.

„To je stará fotka, pán príslušník.“

Ale skúste niekomu vysvetliť, že tá húsenica na fotke ste vy ešte zo študentských čias.

Aj vy ľudia ste divní.

Počul som, že niektorí si dokonca robia zvrátené cintoríny, kde sú naše telá ako na výstave v Ermitáži. Ale prečo to robíte? Veď koniec koncov aj my, podobne ako včely, pomáhame pri opeľovaní stromov. Bez nás, hmyzích kamarátov, by si človek asi ťažko dal svoje obľúbené jonagold.

A aj moja sesternica je veľmi užitočná. Priadka morušová ju voláme. Hovoríte, že ste o takom niečom nepočuli? Možno nie, ale o hodvábe ste počuli už určite. Vzadu na štítku blúzky budete mať napísané: SILK. Ten je tkaný z ich kukiel. Z jedného zámotku až 4 000 metrov vlákna! Na jedno kilo surového hodvábu potrebujete vy ľudia až 30 000 jej zámotkov. Chúďa, pracuje vo dne v noci. A kuklí sa a kuklí. Viete si vôbec predstaviť, aká to musí byť radosť? Keď si niekto napochoduje k vášmu mestečku, poberie vám síce všetky domčeky, ale spraví si z nich šatku? Nádhernú, farebnú, skoro ako moje krídla. Len dlhšie vydrží. Pokiaľ ju neoperiete na viac ako 30 stupňov. Ale ja nezávidím. Ja som poslušný motýľ a držím sosák za zubami. Vlastne ani tie nemáme. Aspoň nemusíme k zubárom chodiť. O výdavok menej. Veď musím aj ja niečo našetriť pre decká. Neviem síce, kedy nastane toto obdobie, ale tak treba byť vždy pripravený.

Tak ľudia, čo keby ste sa aj vy zamysleli nad vaším spôsobom života? Veď často krát si ani vy neuvedomujete, že život sa dá prežiť krásne a farebne. Zostávate uväznení v škaredom tele húsenice, bez toho, že by ste sa čo i len pokúsili o premenu na lepšieho človeka. Človeka ktorý nebude tento svet len kritizovať a nenávidieť, súdiť ostatných bez toho, aby si uvedomil, že tú premenu na motýľa musí vykonať on sám. Nikto to nemôže urobiť za vás. Je na každom z nás, či zostane loziť po zemi a len nadávať na svoj škaredý osud, alebo vzlietne k oblakom obklopený pestrofarebnými motýľmi.