Sen o križiakovi a muche (Rozprávanie)

Sen o križiakovi a muche (Rozprávanie)

Janka bola úplne obyčajná študentka. Mala samé jednotky až na jeden predmet, ktorý priam nenávidela. Bola to biológia. Ich prísna triedna a zároveň učiteľka jej neobľúbeného predmetu bola priam posadnutá tým, že Janke na každej hodine kládla otázky typu: Čo sme brali na minulej hodine? Alebo: Ako sa volá tento živočích (ukázala jej jeho fotku) a Janka mala odpovedať.

Jeden deň v jej školskom živote sa však stal jej naozaj najhorším. Mala totiž odpovedať z biológie. ,,Prečo práve ja???“ lámala si Janka hlavu po tom, čo jej učiteľka zapísala do žiackej knižky päťku. Stála pred tabuľou úplne nemo. Našťastie sa už deň chýlil ku koncu a Janke končila šiesta hodina. Rýchlo šla domov, aby si napísala domáce úlohy a hneď sa začala učiť novú látku, ktorú v ten deň na biológii prebrali. Ale nie a nie sa ju naučiť. Bolo to učenie o pavúkoch a muchách, ktoré Janka priam nenávidela, lebo to boli podľa jej názoru tie najhnusnejšie stvorenia na zemi.

Nakoniec sa na to o desiatej vykašľala a šla spať. A vtedy sa to stalo. Janka sa vo svojom sne ocitla na naozaj veľmi podivnom mieste. Stála totižto na muche.

,,Bŕŕŕ!“ povedala Janka. ,,Neznášam muchy, pavúky, jašterice a hady. A teraz musím stáť na jednej hnusnej čiernej muche.“ To však ešte nevedela čo sa za okamih stane. Mucha totiž začala lietať. A letela priamo k nejakému zvláštnemu stvoreniu. Janka si myslela že asi odpadne, bol to križiak obyčajný.

,,Čaw, križiak!“ vyšlo z muchy, na ktorej Janka sedela.

,,Čaw mucha!“ odpovedal pavúk, hoci nebol z jej pozdravu nadšený. ,,Ako sa dnes máš?“

,,Ale, ani sa nepýtaj. Hrozne ma bolí chrbát! Bojím sa že sa z toho zbláznim!“

Jankou v tej chvíli myklo. ,,Ach ja nešťastná!“ pomyslela si. Pokúsila sa zliezť z mušieho chrbta, ale akosi jej to nešlo. Keď sa pozrela na zem, zdala sa jej akási vzdialená. ,,Sedím predsa na malej muške, nemôže to byť až tak vysoko!“ povedala a v tej chvíli z muchy aj zoskočila. Na jej obrovskú smolu mucha nebola muška ale mušisko. Bola väčšia než ona a keď na ňu Janka pozrela, takmer odpadla. ,,Mucha predsa nemôže byť až taká veľká,“ pomyslela si. Toto mušisko jej hneď odpovedalo: ,,Si nevychovaný a nevzdelaný nezbedník, ako sa vôbec opovažuješ byť na mojom chrbte?“

,,Prepáčte že vám protirečím, vážená pani mucha, ale z vášho chrbta som práve zliezla, takže nemôžete povedať že na ňom som,“ odvetila Janka tak, akoby bola v škole na hodine slovenčiny.

,,Ty jedna...“

,,Stop!“ zastavil muchu križiak, pretože čierne mušisko sa práve chystalo dať Janke facku. Aspoň si to Janka myslela.

,,Čo?“ nechápala reakciu križiaka mucha. ,,Je to malé dievča a jej rodičia by určite neboli nadšení, keby si jej dala facku. A navyše...“ pavúk to už ani nedopovedal a chrúmal muchu. ,,Si bola namyslená a dosť otravná ,“ vyšlo z neho len čo dojedol. ,,Ale zato sa ti musí nechať, že si bola aspoň chutná!“ povedal asi sám sebe a zmizol z Jankinho dohľadu.

Janka už videla len hviezdy a tmu. Až po chvíli si uvedomila, že leží vo svojej posteli. Perinu mala na zemi, pretože vo sne tak kopala, že ju zhodila. Taktiež si uvedomila, že žiadna mucha a križiak v skutočnosti neexistujú. Ale zapálila si v momente svetlo, otvorila zošit z biológie a ani nie za pätnásť minút bola všetko naučená. ,,Možno by som sa zajtra mohla dobrovoľne prihlásiť a dostať jednotku...“

To, čo Janka na druhý deň dostala za svoju odpoveď, je už iný príbeh. Ak by vás to však zaujímalo, na vysvedčení mala od tej doby samé jednotky a to dokonca aj z biológie. Od osudného sna s pavúkom sa jej zrazu všetko učilo ľahšie. A verte tomu či nie, dokonca sa dala na štúdium biológie so

zameraním na pavúky a muchy. Lebo križiak jej v sne pomohol a doteraz má jedného doma, aby jej robil mucholapku. Pavúky, najmä križiaky, nemusia byť len hnusné stvorenia, môžu byť aj užitočnými pomocníkmi. Najmä ak nechcete, aby vás v domácnosti otravovali muchy, ako bola tá v Jankinom sne.