Prababka Julka

Prababka Julka

Iste poznáte známu slovenskú pieseň, v ktorej sa spieva o tom, že „Júlia si čarovná“. Vtedy si zavše spomeniem na moju milovanú Júliu. Nie je to žiadna kamarátka, alebo nebodaj frajerka. Je to naša drahá prababka Julka.

Moja prababka má už 84 rokov. Žije v našej dedine, v Šarišskom Jastrabí. Vychovala spolu s dedkom Michalom 3 dcéry. Ako v tej rozprávke Soľ nad zlato. Ale najmladšia sa nevolá Maruška, ale Milka. Je to moja babka, mamka mojej mamky.

Chcem Vám povedať, že takú kuchárku ako moja prababka, široko-ďaleko nenájdete. Navarí a upečie všetko, čo len chceš. A tie jej „džatky“, pirohy alebo dukátové buchtičky. Mňam! Niekedy pracovala ako kuchárka v materskej škôlke. Starala sa nielen o svoje 3 deti, ale aj o 9 vnúčat a neskôr aj o množstvo pravnúčat. Teraz ich už má 17 a ešte stále pomáha, ako môže pri ich výchove. Babka hovorila, že už od mala ju lákalo varenie, pečenie, preto chcela byť kuchárkou. Jedlom, ktoré ona pripraví, nikto nepohrdne.

Dnes už varí pomenej, lebo je už dosť chorá a potrebuje častejšie oddychovať. Keď vysielajú jej obľúbené televízne seriály, vtedy je zakázané vyrušovať. Zažili sme s ňou veľa srandy. Vždy, keď k nej prídeme, vytiahne z tajnej skrýše nejakú sladkosť.

Keď sme boli s bratom menší, prababka bývala pri nás v byte. Starala sa o nás, keď rodičia boli v práci. Dosť často mi pomáhala aj s úlohami a mamke s varením, praním a žehlením.

Prababka Julka je veľmi skromná. Najväčší problém mám, keď ju chcem k jej sviatku niečím obdariť. Ona vždy povie, že nič nepotrebuje. Myslím, že určite aspoň niečo potrebuje. A to našu lásku.

Máme ju všetci veľmi radi. Takú výbornú babku nemá asi nikto. Som rád, že ju mám.

Je to proste moja naj babka.