Babka a dedko – slohové práce

Babka a dedko

V tomto príbehu píšem o svojom najlepšom dedkovi. Môj dedko sa volá Ján Krivda. Má dobrú povahu, je milý a dobrý. Má 58 rokov. Chodí do práce. Pracuje ako zakladač okien. Rád chodí na turistiku, zbiera huby a má rád cestovinu s makom. Má veľa vnúčat. Z týchto vnúčat sú štyri dievčatá a piati chlapci. Dedko má päť synov a jednu dcéru. Býva s babkou.

Dedko je už 39 rokov ženatý. Chodí Rád na svadby. Má rád pomalú hudbu, ľudovky a aj moderné piesne. Spolu s babkou šťastne žijú už dlhé roky. A nakoniec môjho príbehu prajem všetkým deťom, aby mali takého dobrého dedka ako ja.

Moja babka

Moja babka sa volá Veronika a býva v Čirči. Rozhodol som sa písať o nej, pretože si myslím, že je najlepšia na svete. Má 59 rokov, ale vyzerá oveľa mladšie.

Veľmi rada chodí do lesa s mojím dedkom a s ich psíkom Ronym. Niekedy, keď som v Čirči na prázdninách, idem s nimi aj ja. Keď sa vrátime z lesa, tak na mňa čakajú výborné dobroty, ktoré babka pripraví už vopred. Pamätám si aj rozprávky, ktoré mi rozprávala, keď som bol malý. Veľmi rada mi ich povie aj dnes. Rozpráva mi aj príbehy, ako sa jej žilo, keď bola taká malá ako ja. Raz, keď sme boli v lese zbierať jahody s babkou a Ronym, preplazil sa okolo mňa malý had, ja som si to nevšimol, ale moja babka áno a zobrala ma k sebe. Možno mi tým zachránila život.

Cez školský rok sa vidíme málo, ale niekedy ma prekvapí tak, že keď prídem zo školy, je u nás na návšteve. Stále, keď má narodeniny alebo nejaký iný sviatok, nikdy nezabudneme jej zablahoželať.

Svoju babku si veľmi vážim za všetko, čo pre nás robí. Mám ju veľmi rád a nevymenil by som ju za nič na svete.

Moja babka

Moja babka sa volá Milada, má 56 rokov a spolu s dedkom bývajú v Sobranciach. Nevidíme sa veľmi často a preto každá návšteva je pre nás oboch malým sviatkom. Najdlhšie sa však zdržím cez letné prázdniny. Vždy ma poteší jedlom, ktoré mi najviac chutí. Snaží sa mi zaplniť každú voľnú chvíľu. Berie ma na prechádzky, do detského perku na trampolínu, na nákupy a na super pizzu.

Veľa sa s babkou rozprávame o veciach, ktoré nepoviem ani mojím rodičom a ona sa mi snaží čo najlepšie poradiť ako ich riešiť. Hrávame spolu spoločenské hry, pozeráme komédie a veľa sa smejeme. Na Zemplíne je v lete veľmi horúco, tak si na dvore robíme domáce kúpalisko. Chodíme spolu na zmrzlinu a spolu s babkou cestujeme k jej ešte žijúcim rodičom, aby sa hlavne o svoju mamku mohla dobre postarať, lebo je ležiaca a bolia ju veľmi nohy. Je mojím vzorom obetavej lásky, lebo aj keď má sama zdravotné problémy neprestáva sa usmievať.

Babka a dedko

Ahojte,

píšem Vám preto, lebo chcem prihlásiť do súťaže mojich starých rodičov.

Babka sa volá Anna, má 66 rokov. Dedko sa volá Ivan Židovský, má 69 rokov. Starí rodičia bývajú s nami v dome v Šarišskom Jastrabí. Majú 2 detí, 4 vnukov a mňa vnučku Janku. Všetkých nás majú radi to viem, lebo to vidno na nich aj keď ich niekedy zlostíme. Ale im to určite nevadí.

Starí rodičia nám vo všetkom pomáhajú a hlavne sa starajú o troch malých vnukov - škôlkárov. Babku mám veľmi rada, lebo dobre pečie a varí. Spolu pečieme kakaové záviny a pizzu. Dedkovi zasa pomáham vonku pri traktoru alebo kŕmime domáce zvieratá. Často s nami chodí aj k lekárovi, keď sme chorí a rodičia sú v práci. S babkou a dedkom chodíme zbierať zemiaky, šípky, huby.

Babka a dedka veľmi ľúbime. Preto chcem, aby túto súťaž vyhrali.

Moja babka

Na pohľad je to osoba úplne obyčajná a prostá ako mnohí z nás. A predsa je úplne iná. Jej neskutočná lásky, úprimnosť, obetavosť a šľachetnosť jej priamo vyžarujú zo srdca a z jej nádherných očí hnedo gašťanovej farby vyžaruje neuveriteľná chuť do života. Pýtate sa kto to je? Tak ja Vám to prezradím. Je to osoba, ktorá pre mňa veľmi veľa znamená a bez ktorej by som si nevedela predstaviť môj život. Je pre mňa rovnako dôležitá ako voda, vzduch či slnko.

Osoba ktorej ani šediny a vrásky neubrali na kráse. Je to moja babička. Helenka, ktorú mám nesmierne rada a som šťastná, že mám takú babičku. Nie je to len babička ktorá mi dá nejakú sladkosť, či upečie môj najobľúbenejší koláč, ktorý nevie upiecť nikto tak ako ona.

A je to hlavne osoba, ktorú beriem ako moju najlepšiu kamarátku a ktorej môžem vždy všetko povedať. Najradšej mám keď mi začne hovoriť jej zážitky zo života a vždy sa schuti zasmejeme. Mám pocit, že keď je ona šťastná tak som šťastná aj ja. Som rada, že osoba s tak šľachetným srdcom môže byť moja babička.

Môj dedko

Môj dedko sa volá Michal. Je to človek, ktorého mám veľmi rád, preto som sa rozhodol, že o ňom napíšem.

Má 54 rokov, je vysoký a má blond vlasy ako ja. Aj keď dedko veľa pracuje, vždy si nájde čas pre nás vnúčikov. Je s ním sranda, keď spolu hráme rôzne hry. Vždy v lete s ním chodím k vode a na prechádzky. Dedko je výborný futbalista, takým by som chcel byť aj ja. Veľmi si ho vážim a mám ho veľmi rád, pretože je dobrosrdečný, láskavý a starostlivý.

Som šťastný, že mám takého perfektného dedka.

Babka

Moja babka sa volá Anna. Má 62 rokov. Býva vo Vislanke. Vo voľnom čase veľmi rada okopuje svoju záhradku. Chová kravu a prasiatka. Má päť detí, jedenásť vnúčat a jedno pravnúča. Každú nedeľu pre nás pečie najlepšie buchty na svete.

Moja babka má viacero záľub: v lete sa venuje prevažne záhradke, pestuje v nej rôznu zeleninu a ovocie, napríklad mrkvu, uhorky, paradajky a jahody. Mne najviac chutia jahody. Na jeseň, keď pozbiera všetku úrodu, navarí nám z jabĺk a sliviek vynikajúce džemy a lekváre. V zime sa venuje tkaniu kobercov na krosnách. Každému z vnúčat urobí koberček podľa toho, akú farbu si vyberie. Často nám rozpráva veselé príhody zo svojej mladosti.

Moju babku mám veľmi rada a nevymenila by som ju za nič na svete.