Pri nástupe do novej školy som mal veľmi zmiešané pocity. Bola to zmes očakávania, neistoty a aj trochu strachu z toho, čo ma tam čaká. Po prekonaní 150 schodov sme sa zoradili na školskom dvore. Starší žiaci sa tvárili ako páni tvorstva, my prváci sme boli trochu skromnejší.
Prezeral som si vyučujúcich, potešilo ma, že je medzi nimi dosť mužov. Muži viac rozumejú chlapčenskej duši ako ženy. V škole, do ktorej som chodil doteraz, boli 3 chlapi aj so školníkom. Potešil som sa ešte viac, keď som zistil, že mám triedneho učiteľa. Po deviatich rokoch to bola veľká a príjemná zmena.
Po presunutí do triedy: Navzájom sme sa nenápadne po sebe obzerali. Najprv sa predstavil triedny a potom my ostatní. Chlapcov môžem spočítať na prstoch jednej ruky. Zatiaľ neviem, či je to výhoda alebo nevýhoda, že nás je tak málo. Aké pocity vo mne zanechal prvý deň v škole? Asi som spokojný, niekedy mám pocit šťastia, niekedy zúfalstva – hlavne pri slovíčkach z nemčiny. Do budúcnosti si želám asi toto:
Veľmi oceňujem hlavne to, že s nami jedná ako s dospelými. Doteraz sme boli pre každého učiteľa „len deťmi“.