Moje prvé pocity z novej školy

Moje prvé pocity z novej školy

Tak ako každý z nás aj ja som sa bála novej školy. Dovtedy som bola v prostredí, no ktoré som bola zvyknutá. Každé ráno som vídala tie isté tváre mojich spolužiakov a učiteľov. No aj dobré časy na základnej škole sa raz museli skončiť a prišiel čas nastúpiť na strednú školu.

Vybrala som si SG ŽP. Pamätám si na prvý deň v škole len veľmi matne. Bola som totižto vystresovaná, no aj tak som sa tešila na nové tváre a iné prostredie. Čakala som, ako aj ostatní žiaci, na parkovisku a dlhú chvíľku som si krátila pozeraním na budovu novej školy a rozhovorom s mojimi bývalými spolužiakmi, ktorí si vybrali iný odbor, ako ja.

Postupne po schodoch schádzali učitelia a začali volať mená žiakov a rozdeľovali ich do skupiniek. Keď som započula svoje meno, len zmätene som sa predierala cez dav ľudí a zaradila som sa aj ja. Opatrne a zvedavo som si obzerala svojich nových spolužiakov a nebola by som to ani ja, keby som sa s niekým nedala hneď aj do reči.

Nebola som však jediná, kto sa tváril, akoby mu niekto zjedol raňajky a ja som sa tomu len smiala. Otočil sa k nám aj náš nový triedny učiteľ, ktorý nás musel hneď aj upozorniť, aby sme počúvali, keď niekto prednáša príhovor. Potom sme sa presunuli do triedy. Posadali sme si do lavíc a skoro všetci ticho sedeli a pozerali po triede, len ja s novou spolusediacou sme sa smiali.

Videli sme sa síce prvý raz, no to nám vôbec neprekážalo. Potom prišiel triedny, ktorý nás oboznámil s tým, ako to na novej škole chodí. Rozdal nám kľúčiky od skriniek a neskôr sme sa presunuli aj do klubovne, kde nás odmerali na uniformy. No na všetky detaily si dopodrobna nespomínam.

Potom nás pustili domov a všetci sme sa rozbehli na inú stranu. Na tento stresujúci deň však nikdy nezabudnem. Bol plný zmiešaných pocitov, no nakoniec som rada, že som spoznala toľko nových kamarátov.