Vymieranie (Úvaha)
Vymieranie (Úvaha)
Pred mnohými rokmi sa vo svete rozšírila nákaza, ktorá vyzabíjala veľké množstvo ľudí, no zomierali len dospelí, žiadne dieťa nákaza nepostihla, alebo aspoň nezanechala žiadne viditeľné následky. Ako čas plynul, deti sa zoskupovali okolo niekoľkých dospelých, ktorí nejakým zázrakom prežili vymieranie.
Tieto zoskupenia sa začali nazývať „rodiny“. Dospelí začali deti vzdelávať, ale zároveň aj pripravovať na boj proti iným rodinám kvôli nedostatku jedla. Už nebolo nikoho, kto by ho vypestoval a doviezol do obchodu, alebo vám ho predal. K potrave sa dalo dostať buď krádežou inej rodine alebo vlastnoručným dopestovaním. Či už sa vaša rodina zameriavala na jedno, či druhé, boju ste sa nevyhli.
Časom sa ukázali najmocnejšie rodiny a tie začali ovládať svet a podmaňovať si tie slabšie. Jednou z tých silnejších bola aj rodina sídliaca v Podbrezovej, bývalej hlavnej výrobni zbraní a inej bojovej techniky. Keď sa im podarilo obnoviť výrobu, získali obrovskú výhodu nad všetkými nepriateľmi. Pomocou svojej sily ale aj vedomostí, získaných od podmanených rodín, sa im darilo aj v pestovaní vlastných potravín a boli celkom sebestační a mierumilovní. Až do chvíle, kým na nich niekto nezaútočil. V takom prípade útok vrátili plnou silou a podmanili si danú rodinu.
Keď však zomrela stará hlava rodiny, nastali problémy. Bol to vynikajúci stratég a pevnou rukou riadil celú rodinu. Po jeho smrti sa vynorili otázky: „Kto bude novou hlavou rodiny?“,
„Kto sa postará o to, aby všetko fungovalo a každý robil, čo má?“. Nikto si za jeho života neuvedomil, aký na ňom vlastne boli závislí. Až v tomto momente sa ukázala ich nevedomosť a neskúsenosť, čo bolo príčinou toho, že väčšina z nich nezažila život pred apokalypsou a nemali veľa vedomostí, ako by sa dala takáto situácia vyriešiť.
Dohodli sa, že hlavou rodiny sa stane osoba, ktorá je najlepší stratég a zároveň sa dokáže postarať o celú rodinu. Usporiadala sa veľká súťaž, ktorej sa mohol zúčastniť každý. Princíp bol jednoduchý, musel vyhrať v šachu, ale nesmel mať príliš veľké straty. Pokiaľ vyhral, ale neostali skoro žiadne figúrky, v podstate prehral a nebol súci stáť sa hlavou rodiny. Takáto stratégia by totiž mala za následok veľké straty na strane rodiny s minimálnym účinkom na nepriateľa.
Nakoniec ostali dvaja najlepší, ktorí nedokázali medzi sebou určiť víťaza. V každej hre skončili remízou. Keď sa zistilo, že títo dvaja geniálni stratégovia sú súrodenci, brat a sestra, dohodlo sa, že bude najlepšie, ak budú spolupracovať.
Spoločne sa im darilo a rodina prosperovala. Z Podbrezovej sa postupne stalo hlavné mesto nového státu vytvoreného touto rodinou. Nikto sa geniálnym súrodencom nedokázal v stratégii vyrovnať. A preto neustále postupovali vpred. Postupom času život v rodine začal vyzerať, ako vo svete pred apokalypsou, a preto, keď už boj o prežitie nebol jedinou starosťou každého člena, rodiny začali skúmať okolnosti rozšírenia nákazy. Centrom výskumu sa stala bývala sokla v Podbrezovej. Počas rekonštrukcie našli vstup do podzemného laboratória, o ktorom nikde neboli žiadne záznamy, čo bolo dosť záhadné, pretože vo výrobni bola podrobná dokumentácia o fungovaní všetkých okolitých zariadení, patriacich do správy výrobne.
O tomto laboratóriu však nebola ani len zmienka.
Po preskúmaní záznamov, čo našli v laboratóriu, zistili, že o tom mieste vedelo len pár najvyšších úradníkov, ale, čo bolo horšie, podľa záznamov sa tu pracovalo na jede, ktorý by sa mohol použiť vo vojne, ktorá bola v blízkej budúcnosti nevyhnutná z dôvodu nedostatku jedla na planéte. Jed mal zabiť všetkých, ktorí by sa s nim dostali do kontaktu, okrem detí. Problém bol, že nedokázali na jed vytvoriť protilátku, ak by sa im nakazili vlastní ľudia. Jed preto uskladnili s tým, že možno raz s pomocou pokročilých technológií sa im podarí vytvoriť protilátku a používať ho ako mocnú zbraň.
Keď sa výskumníkom podarilo zistiť, že za koncom sveta stoji aktuálne najmocnejšia rodina, nebolo to dobré a uvedomovali si, čo by to spôsobilo, keby sa táto informácia dostala na verejnosť. Preto si ich pár, čo tam boli, dohodlo, že to nikdy nikomu nepovedia a zničia všetky dôkazy o minulosti. Otázkou teraz bolo, aký majú robiť výskum, keďže príčinu konca sveta už vedeli, no nemohli to verejne povedať. Rozhodli sa začať pracovať na protilátke proti tomu jedu. Bolo to zrejme najlepšie možné riešenie, lebo deti, ktoré sa narodili pred apokalypsou a prežili ju, majú veľkú šancu že sa stanú prenášačmi nákazy a spôsobia ďalšie veľké vymieranie. Mladá generácia, ktorá sa narodila až po apokalypse a nikdy sa s nákazou nestretla, nemala proti nej imunitu.
Táto skupina vedcov naďalej pokračuje vo výskume dúfajúc, že zachránia svet pred ďalším vymieraním.