Zmysel života (Úvaha)

Zmysel života (Úvaha)

Náš život a existencia všetkého živého, čo na Zemi poznáme, sú sami o sebe len štatistická anomália. Ak by sme boli bližšie k našej milovanej hviezde, Slnku, život by neexistoval. Ak by sme boli ďalej, tiež by neexistoval. Ak by našu planétu po jej zrode nebombardovali množstvá

asteroidov, pravdepodobne by tiež život nevznikol. Ak zelené rastlinné bunky a fyziologické procesy v nich nepremieňali oxid uhličitý na energiu a kyslík, tak by tiež, pravdepodobne, život, ako ho poznáme, neexistoval. A teda si musíme klásť otázku, je život len štatistická výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, že vesmír je pustým a chladným miestom, ktoré len existuje, ale iný, hlbší, zmysel ako jeho samotnú existenciu v ňom nájdeme?

V histórii a aj dnes je zmyslom väčšiny života, ktorý sa za milióny rokov vyvinul na Zemi, prežitie. Prežitie a zabezpečenie potomstva je to, čo motivuje pavúka pliesť siete, vtáka v zime migrovať do teplejších regiónov, leva loviť zebry a pakone alebo žraloka neustále plávať, lebo, špeciálne v prípade žraloka, ak prestane plávať, jeho žiabrami nepretečie dostatok okysličenej vody, a teda sa v podstate utopí.

V prípade ostatných živočíchov, keď prestanú vykonávať tieto činnosti, vieme takmer s istou povedať, že zahynú, či už to je teda utopením alebo nedostatkom potravy. A tento konštantný súboj s prostredím a snaženie sa o počatie a následné učenie a staranie sa o potomstvo je podstata zvieracieho života.

Minulosť ľudskej existencie bola tomuto veľmi podobná. Lovíš = žiješ. Takto existovali naši predchodcovia po desiatky tisíc rokov. Čo nás teraz teda oddeľuje od zvierat a nás v minulosti? Všetko to začalo pred približne 10 000 rokmi, vtedy ľudia prišli na to, že keď zasadia akési semená do zeme, tak sa z nich za nejaký čas stanú rastliny, ktoré môžu papať a prišli aj na to, že tento proces môžu opakovať rok čo rok. Ľudia sa teda začali spolčovať okolo týchto miest, kde sa pestovalo, jednak preto, že teda mali jedlo a aj preto, že s poľom a spracovaním úrody bolo pomerne veľa práce.

Keď našu pomyselnú kazetu pretočíme o niekoľko tisíc rokov ďalej, uvidíme, že z týchto spoločností sa vytvorili obrovské civilizácie. Práve v týchto civilizáciách už nebol taký obrovský nátlak na samotné prežitie a ľudia mali možnosť tvoriť a uvažovať o veciach, tak ako nikdy predtým. Široká verejnosť začala prahnúť po akomsi druhu zábavy, ktorý by odľahčili ich deň a možno ich motivoval.

S duševným vyžitím prišla aj túžba vlastniť veci, nehnuteľnosti, ba aj ľudí. Existovalo mnoho ľudí, ktorí sa starali, slúžili a učili druhých ľudí, čo prinieslo do ich života vrstvu akejsi satisfakcie. Zmyslom života teda už nebolo len prežitie a veci úzko s tým spojené, ale aj akési duševné vyžitie, pomoc iným a šírenie myšlienok.

A čo teda dnes? Dnes máme skvelé zázemie na to, aby sme robili, čo nás baví a robili to čo najlepšie. Mnohí ľudia sa však zameriavajú na materiálne ciele, čo teda do istej miery je pochopiteľné, predsa len sme si za posledné roky zvykli na pomerne vysoký štandard žitia. Osobne si myslím, že zmyslom života by malo byť užívať si život. Učiť sa novým veciam. Posúvať naše znalosti ďalej. Dávať späť.

A čo do budúcnosti, ale aj teraz? Povedal by som to takto: Mať vlastný názor, no zachovať pokoru. Bojovať, no netvoriť násilie. Tvoriť nové, chrániť staré. Zachovávať odkaz našich predkov, no nestagnovať. Napredovať vpred, no sledovať spätné zrkadlo. Spájať kultúry, no nepretvárať ich. Mieriť na hviezdy, no nezabudnúť odkiaľ pochádzame.

A čo ak nie? Zostáva už len prijať fakt, že akokoľvek dôležitý ste pre seba, vaše okolie alebo celý svet, z vesmírneho hľadiska ste len nepredstaviteľne malá smietka, ktorá v konečnom dôsledku nič nezmení. Uvedomiť si, že Vy, vesmír jednoducho nezaujímate. Sledovanie nočnej oblohy s myšlienkou, že s vesmírom nič neurobíte, nedotknete sa jeho hraníc, nevidíte jeho začiatok a ani koniec, je strašidelné a zároveň fascinujúce, mätúce a zároveň pozdvihujúce.

Tak isto ako vy, aj pre vás obrovské Slnko, znamená pre vesmír v podstate nič. Ale pre vás je Slnko nevyhnutné. Hreje, svieti dáva život. Tak ako je Slnko pre nás a celú Slnečnú sústavu niečo, čo nám dáva energiu a drží nás spolu, buďte aj vy Slnko pre vaše okolie, svieťte, hrejte a spájajte! Buďte aj vy tak nepretržite ako Slnko samo zdrojom tej energie, bez ktorej by tá naša malá štatistická výnimka, život, nemohla existovať.