Vianočné obdobie a Traja Králi

Vianočné obdobie 

Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už štyri nedele pred Štedrým dňom, pričom je každú nedeľu zvykom zapáliť jednu sviečku na adventnom venci. Ten nám priniesol hamburský duchovný Johanna Wichlerna v roku 1860.

Najvýznamnejším dňom Vianoc je tretí deň po astronomickej jeseni (24.12.), kedy začína obdobie zimného slnovratu - Štedrý deň. Tento deň mali v osobitnej úcte už starí Slovania. Spájali si ho s rozličnými zvykmi a slávnosťami, ktoré si nakoniec prispôsobovalo i kresťanstvo.

Rúškom tajomstva a vianočných povier sú opradené zvyky počas Štedrej večere. Na štedrovečernom stole by sa mali prestierať taniere do párneho počtu. V prípade nepárneho počtu, by si pre posledného stolovníka prišla Smrť. Ľudia kedysi verili, že keď si na Štedrý deň niečo požičajú, privolá im to biedu. Avšak nemali by sme odbiehať ani od štedrovečernej večere, aby si pre nás neprišla tiež kmotrička Smrť. Ďalším z rituálov je obviazovanie nitiek o nohy stola. Vtedy sa domu po celý rok vyhnú zlodeji. A aby sme boli bohatí, mali by sme si pod tanier položiť mincu alebo rybiu šupinu. Naopak, bieda hrozí, keď na Štedrý deň nikoho neobdarujú.

Slobodné dievčatá by mali dodržiavať tieto rituály: Počas prípravy večere by mali vyjsť z domu a určite strenú muža, ktorý im je súdený. Ďalším zvykom je dodržanie prísneho pôstu. Čím prísnejší pôst, tým skôr dostanú dobrého muža. Ak nevyjdú ani nieto rituály, do tretice je tu posledný: Šupka z jablka sa okrája a hodí sa za hlavu. Ktorému písmenku sa potom bude najviac podobať, to je začiatočné písmeno mena nastávajúceho muža. A odkiaľ by mal "milí" prísť? Ak zaklope dievča na dvere a ozve sa pes, z tej strany príde jej vysnívaný muž.

Rituál hľadania "dievčiny" máme aj pre mužov. Pokiaľ sa chce ženiť, stačí, ak zatrepe plotom v tichej krajine. Odkiaľ sa ozve akýkoľvek zvuk, odtiaľ príde jeho milá.

Na štedrovečernom stole u Slovákov nesmú chýbať oblátky, trubičky, med, cesnak a jablko. Jabĺčko sa zvykne rozkrojiť na polovičku. Ak sa objaví

hviezdička, znamená to šťastie a zdravie. Pokiaľ sa objaví krížik, príde choroba alebo smrť. Pred hlavným jedlom nesmie chýbať polievka - rybacia, šošovicová, hrachová alebo kapustnica. Hlavným jedlom je väčšinou vo viacerých domácnostiach vyprážaný kapor s majonézovým šalátom a na záver dezert - opekance s makom (pupáky). Taktiež na Štedrý deň platí jedno dobré porekadlo:

„Kto sa celý deň až do východu prvej večernej hviezdy postí, zaručene zazrie na stene zlaté prasiatko.“

Traja Králi

Traja králi sú na Slovensku nielen kresťanským, ale aj štátnym sviatkom. Tento sviatok oslavujeme 6. januára, ako poctu trom múdrym mužom (mudrcom), ktorí sa prišli pokloniť pred novonarodené dieťa - Ježiša. V minulosti oslavovali ľudia tento sviatok chodením po domoch, prezlečení za troch kráľov a spievajúci koledy.

Väčšinou dedinskí chlapci chodia po domoch s hviezdou, oblečení v dlhých bielych šatách s korunami na hlavách a v niektorých častiach dokonca sprevádzaní postavičkou anjela. Spievajú koledy, blahoželajú a ďakujú ľuďom za rôzne darčeky, ktoré mohli prijať.

Jedno zo želaní, ktoré vyslovujú je nasledovné:

„My, Traja králi, prichádzame k Vám, zaželať zdravie a šťastie na mnoho rokov. Prichádzame z diaľky, naša cesta bola dlhá. Videli sme hviezdu, keď sa Ježiš Kristus narodil, hviezda žiarila nad Betlehemom. Keď sme prišli, našli sme dieťa – Ježiša. Narodil sa v chudobe a v jeho sláve prosíme o odpustenie, tak sme Vám prišli zaželať Šťastný Nový rok.“