Zápach dymu

Zápach dymu

„Už znova vidno hviezdy,“ povedal Peter a priložil poleno do už aj tak veľkého ohňa. „Dnešok sa nám poriadne vryje do pamäti,“ pridal som sa do rozhovoru, pričom som ležal v tráve, ktorá príjemne chladila. „Čo sa vám stalo,“ nechápavo sa pýtal Milan, ktorý len pred pár minútami prišiel na chatu a ešte nič netušil. „Príliš veľa na jeden deň, možno aj na celý týždeň.“ „No tak ma už nenapínajte a všetko mi vyrozprávajte!“ zvolal Milan.

Všetko to začalo už skoro ráno. Ja a Peter sme sa ako každý rok vydali na túru po hrebeňoch Nízkych Tatier. Z našej malej chatky na južnej strane tohto pohoria sme vyrazili ešte pred svitaním.

Dobre známy chodník nás viedol čoraz vyššie aj v úplnej tme. Z času na čas sme počuli, ako nás sprevádzajú lesné zvieratká, ktoré boli ešte stále na love. Odrazu, ako mávnutím čarovného prútika, ocitli sme sa v krásnom letnom dni bez jediného mráčika. Za nami sa rozprestierala obrovská biela plachta, ktorá zakrývala celú dolinu. Takýto pohľad nás donútil spraviť si malú prestávku a vychutnať si tento výhľad, ktorý by nadchol nejedno srdce. Po krátkej prestávke naša túra pokračovala.

S teplými lúčmi slnka, ktoré sa nám opierali do chrbtov, kráčalo sa o čosi lepšie. Nikto z nás netušil, že sa o pár chvíľ zmení táto idylka na niečo hrozné. Pár metrov od hrebeňa som zacítil štipľavý zápach dymu. Dúfal som, že sa mi to len zdá a nestalo sa nič zlé, ale aj tak som pridal do kroku.

Na vrchole sa nám naskytol najhorší výhľad v mojom živote. Ten pohľad mi doslova vyrazil dych. Celá severná strana Nízkych Tatier bola v plameňoch. Zúfalé výkriky hasičov, ktorí bojovali so silnejším nepriateľom, prehlušoval oheň. S Petrom sme neveriacky hľadeli do tohto pekla na zemi a slzy sa nám rinuli po tvárach.

Z tejto nočnej mory nás prebudil krik o pomoc, ktorý sa ozýval z blízkej horskej chaty. Plamene, ktoré  sa blížili k tejto budove, ohrozovali jej obyvateľov. Rýchlo sme pribehli a pomáhali s vynášaním cenností. Našťastie sa plamene zastavili a chata ostala nedotknutá. Peklo v doline neprestávalo, tak sme sa radšej pobrali späť do nášho príbytku. Nestihli sme si ani uvedomiť a celé nebo zahaľoval hustý dym, cez ktorý presvitalo len veľmi málo slnečného svitu. Aj po návrate sme ešte stále nevideli nebo. Preto som rád,   že sa už vyjastnilo. To znamená výhru hasičov nad ich večným nepriateľom.

Keď som dopovedal náš príbeh, zavládlo ticho. Všetci sme si predstavovali, aká tragédia sa odohrala len pár kilometrov od našej chaty. Naše dumanie prerušil Milan: „Zajtra sa musíme ísť pozrieť, aké škody napáchal požiar.“ Bez slov sme súhlasili a pokračovali v mlčaní. Opäť sa potvrdilo príslovie, že oheň je dobrým sluhom ale veľmi zlým pánom.