Moja rodná dedina

Moja rodná dedina

Mojím domovom je malebná obec Bacúch. Je to dedinka ležiaca v Nízkych Tatrách a v povodí zurčiaceho Hrona. Žijem v domčeku, krčiacom sa pod vrcholcami našich majestátnych hôr.

Každé ráno, keď vstanem, môj pohľad padne na nádherný výhľad z nášho okna. Kráľovú hoľu oblizujú biele snehové jazyky a v jablkovom sade sa už pomaly prebúdzajú stromy a nesmelo začína pučať tráva. Z komínov nízkych domčekov sa kúdolí dym a vonia tlejúcim drevom.

Dedinu ešte halí hmla, ale ja viem, čo tá hmla ukrýva. Cestu vinúcu sa od prvého domca až hlboko do doliny. Okolo nej sa odvíja život v obci. Hneď, ako sa po nej vydáte, narazíte na obchodík. Každé ráno je tam čulý ruch, keď sa všetky babičky v širokých sukniach a v šatkách stiahnutých až na čelo hašteria a čakajú ma voňavý chlebík.

Nad obchodíkom zurčí potôčik, ktorý je len ako malý jarček, lemovaný alejou stromov skláňajúcimi sa pod ranou rosou. Za nimi však už počuť krik malých šarvancov, ktorí nie veľmi ochotne utekajú do veľkej bielej školy so staručkými lipami, čo ešte pamätajú ich rodičov, keď sa naháňali okolo ich kmeňov.

Keď sa však vyberieme ďalej, narazíme na staručký tajch, ktorý nám pripomína ťažkú prácu našich predkov, čo sa z výšky dívajú, ako teraz chátra. Vedľa neho sa nachádza studnička, o ktorej by málo kto povedal, že je to Prameň Boženy Nemcovej. Ale ktokoľvek k nám príde, určite navštívi našu pýchu, náš kostol. Na kopci stojaci strážca našej dediny v zajatí týčiacich sa stromov a vysokou zvonicou, v ktorej dodnes duní zvon, ktorý sa nám každý deň pripomína.

Som naozaj rád, že pochádzam práve z tohto kúta nášho Slovenska.