Ročné obdobia v mojej dedine

Ročné obdobia v mojej dedine

Život je pestrý, ako je pestrý aj rok. Ročné obdobia sa v ňom neustále opakujú.

Napríklad leto. Každé leto vo mne vyvolá vlnu emócií. Milujem sledovať, ako sa slnečné náručie otvára a pohládza všetko na zemi. Keď sa pozrieme na oblohu, je modrá ako morská hladina. Vlnky potôčika sa veselo kníšu zo strany na stranu. Zbožňujem leto. Všetko okolo nás žije šťastím. Včielky zbierajú sladký nektár z kvetov. Letný vánok kolíše steblá trávy, ktorá márne čaká na dážď.

Po horúcom lete sa príroda oblečie do jesenných farieb. Stromy odhaľujú svoje holé konáre. Zvieratá si chystajú posledné zásoby na zimu. Vonku to vyzerá ako z rozprávky. Zem je ozdobená opadaným lístím. Všetko je ako po mávnutí kúzelnej paličky.

Chladivý dych riek zamŕza na steblách tráv visiacich na hladinou. Po štrbavom jesennom slniečku prichádzajú studené mesiace. Vločky tancujú po oblohe a hladia ľuďom studené líčka. Kraj pokryl biely koberec. Medvede si pokojne spia v brlohu, kým vonku spieva meluzína. Mrázik nám maľuje na okná jedinečné obrazy.

Keď sa dlhé zimné dni začínajú skracovať a slnečného svetla je čoraz viac, zima predáva žezlo jari. Spod trávy sa ťažko predierajú jarné kvety. Od rána do večera sa dedinou nesie vtáčí spev. Koruny stromov sú obsypané púčikmi. Aj rieka sa oslobodila od ľadového zovretia. Vŕba ponúka opäť svoje konáriky do vázy.

A takto sa striedajú ročné obdobia rok čo rok. Lenže každý rok je vždy neopakovateľne jedinečný.