Nehoda (Rozprávanie)

Nehoda (Rozprávanie) 

V pondelok poobede, keď som skončila v škole, som šla pešo do Podbrezovej na autobus. Stála som na prechode, keď prechádzal kamión plný tovaru a oproti osobné auto. Ani neviem, ako sa to stalo a boli v sebe.

Osobné auto červenej farby značky Fiat bolo odtlačené do priekopy a zdemolované. Kamión zelenej farby bol mierne poškodený. V posádke osobného auta bol našťastie len sám šofér.

Spolu s občanmi sme pribehli a snažili sme sa pomôcť, zavolali sme pomoc na číslo 112. Skúsení ľudia zo zdravotníctva nám radili, čo máme robiť. Keď sme pribehli k červenému autu, dvere sa nedali otvoriť, ten pán tam bol zaklesnutý, a tak neostávalo nič len čakať na pomoc. Bol celý krvavý, stenal od bolestí.

Najhoršie bolo, že sme mu nemohli pomôcť. Vodič kamiónu nemal na tele ani škrabanček. Po niekoľkých minútach prišli záchranári, hasiči, policajti a s nimi aj záchranársky vrtuľník. Hasiči začali vystrihovať vodiča z červeného auta, išlo im to veľmi pomaly. Policajti spisovali zápisnicu.

Po trištvrte hodiny vyslobodili vodiča z červeného auta, pohľad naňho bol strašný. Naložili ho do vrtuľníka a leteli do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Prišla odťahová služba. Policajti boli ochotní a odviezli ma domov. Celá som sa ešte triasla.

Na druhý deň ráno cestou do školy som z autobusu pozerala cez okno. Značky, ktoré tam boli, boli poškodené, všade boli ešte pozostatky z vozidla. V mojej hlave lietali otázky typu: „Žije vôbec šofér červeného auta?“, na ktoré odpoveď tak skoro nedostanem. Možno ďalšia skúsenosť, zážitok, pre niekoho trauma.