Život pred a po koronakríze

Život pred a po koronakríze

Môjmu psovi je úplne jedno, že máme problém s nejakým koronavírusom. Jemu sa život na rozdiel od našich veľmi nezmenil. My v momentálnej situácií musíme zostať doma v karanténe. Aj keď niektorým z nás je to proti srsti, pre môjho psa to je pozitívum, lebo sa má s kým maznať. Myslím si, že každá situácia má dve strany ako minca, pozitívnu a negatívnu.

Pred koronavírusom sme niektorí z nás chodili každý deň do školy alebo do práce autom. Niektorí ľudia si ani neuvedomujú, koľko veľa oxidu vypustí toľko áut za deň. Pri dnešnej situácií ľudia zostávajú poväčšine doma, aby znížili riziko nakazenia a tým pádom ide do ovzdušia menej oxidu ako pred koronavírusom. Môžeme to pozorovať v hlavnom meste Číny v Pekingu, kde bol neustále smog, ale po pár týždňoch karantény bolo možné spozorovať v meste modrú oblohu. Niektorým z nás sa dokonca zlepšili aj známky v škole.

Môže to byť tým, že teraz môžeme vstávať, kedy len chceme, pravdaže ak nemáme on-line hodinu. Pozitívom je aj to, že môžem viac pomáhať starým rodičom, keďže žijeme v spoločnej domácnosti. Dôkazom toho sú moje mozole na rukách, ktoré v škole nedostanem. Dokonca aj teraz píšem túto úvahu von na slniečku pri krásnom bzučaní včielok a vŕzgania cirkulárky. Super by bolo, keby pani riaditeľka po príchode naspäť do školy prehlásila, že keď bude pekne a slnečno, vytiahli by sme stoličky a lavice von a učili by sme sa tam.

Koronavírus nás naučil samostatnosti, mňa určite. Zo začiatku som bol splašený ako zajac a prispatý ako medveď na jar. Nevedel som sa tak rýchlo zorientovať, ako sa učeniu venovať, ako si značiť dôležité termíny. Koronavírus ako dobrý učiteľ (a aj tí ozajstní učitelia) ma naučili, ako na to a teraz som už zorientovaný. Zo začiatku som vnímal práve tento spôsob učenia za negatívum, teraz ho už vnímam ako ďalší spôsob učenia samého seba, ako byť pripravený na zmenu.

Koronavírus nás však vrátil aj do čias 70. rokov, kedy boli v móde dlhé strapaté vlasy, keďže sú kaderníctva zatvorené. Ja som to napríklad vyriešil tak, že som sa nechal starkým úplne vyholiť, lebo radšej budem vyholený, ako mať neustále „nervy“ na svoje dlhé vlasy, ktoré mi vo všetkom prekážajú. Neskutočná výhoda krátkych vlasov je, že keď sa osprchujete, tak máte za pár minút uschnuté vlasy, a to vám ich stačí len opláchnuť. Myslím si, že po koronavíruse bude stále pretrvávať sloboda vo vizáži.

Viete, čo sa mi ešte zdá hrozné? Že zapnem TV a dookola počúvam, ako všetko stojí a padá na peniazoch. Na niečom, čo je síce hmotné, ale nemá to dušu a ani to nedýcha. Možno práve koronavírus mi ukázal, akí sme slabí a možno doba kamenná bola pre ľudí tým najlepším obdobím, keď človek bol len človekom a jeho jedinou starosťou bolo prežiť.

A to je to, čo mne osobne chýba najviac. Ľudia, ich blízkosť, stretávanie sa s kamarátmi, posilňovňa ale aj konflikty. Všetko to zostalo za dverami karantény. Tak aspoň využívam pekné dni a chodím do lesa, lozím po stromoch a zdieľam fotky s kamarátmi, aby sme aspoň takto niečo prežívali spolu.