Robert Schuman (List)

Robert Schuman (List) 

Milý Robert,

dovoľ aby som sa ti predstavil. Som istý Gabriel a dostal som jedinečnú možnosť napísať ti. Je to už 164 rokov, čo nie si medzi živými. Áno, čítaš správne... Už nie si medzi živými... Teda nie v mojom svete. Som totiž z roku 2020, teda z ďalekej budúcnosti...

Pýtaš sa v duchu prečo list práve tebe? No..., učíme sa o tebe v škole. Správne! Si taký slávny a dôležitý pre svet hudby, že sa o tebe učíme. Predstav si, že vydávanie tvojich novín je stále aktuálne. Niečo vyše 160 rokov. A to si bol medzi prvými. Takým, akým si bol ty, dnes v mojej dobe hovoríme hudobní kritici alebo recenzenti. Žiaľ, ich povolanie sa časom stalo strojom na peniaze.

Vieš, dnešná hudba má strašne veľa podôb. Ani ti to nejdem nijak vysvetľovať, lebo z tvojho pohľadu to ani nepochopíš, ale skúsim ti to k niečomu prirovnať. Predstav si na jednom javisku Orlanda di Lassa, Vivaldiho, Beethovena, Schuberta a ich rovesníkov, ako sa hádajú medzi sebou, ktorá hudba je najlepšia...

Navyše dnešní kritici sú až na zopár výnimiek strašne úplatní a skorumpovaní... Pýtaš sa, čo ich k tomu vedie? No jednoducho bohatstvo a peniaze. Dnes sú veľakrát povrchní umelci nechutne bohatí, bohatší ako u teba šľachta a naopak skutoční hudobní virtuózi sú priemerne platení... A kto má skvelé recenzie, aj keď nezaslúžene, ten je považovaný za slávneho - udávajúceho trend. Vieme o tebe celkom dosť, hlavne sa zachovala tvoja hudba.

Tvoje klavírne skladby sú doteraz považované za jedinečné. Aj po toľkých rokoch sa stále hrávajú a publikum im nadšene tlieska... Bol by si to povedal?

Vieme aj o tvojom duševnom zdraví... O tom som ti ale písať nechcel, ale ver mi, že ak by existoval spôsob, ako ti spätne pomôcť, určite by som tak urobil... Chcem ale, aby si vedel, že všetko, čo robíš, čo skladáš a píšeš, nie je zbytočné. My to totiž hráme, čítame a počúvame s úctou a porozumením.

Rád by som ti napísal, čoho sa vyvarovať, čo neurobiť. To žiaľ nemôžem, pretože by som zmenil beh dejín. Ako sa vraví, osudu neunikneš. Ale ak je tvojím osudom to, že sa o tebe učí, že sa o tebe stále hovorí, hrajú sa tvoje diela, tak ho môžeš spokojne prijať.

Robert Schuman (List) 

Drahý Robert,

píšem Ti z úcty a chcem Ti zložiť poklonu k Tvojej tvorbe a doterajšej práci. Tvoja tvorba je pre nás ostatných stále niečo nepochopiteľné a záhadné. Taktiež som sa dozvedela o tvojom zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Veľmi si želám, aby som Ti vedela natrvalo pomôcť. Môžem Ti ale dať pár priateľských rád.

Prosím Ťa, hľadaj oporu vo svojej manželke. Pamätáš si ešte, keď si ju prvýkrát uvidel? Ten pocit, ktorý bol tak krásny a zároveň tak sladko desivý. Tá iskra v jej oku. Vaša láska bola tak silná, že ju nezastavilo ani odmietnutie zo strany jej otca. Vzal si si ju aj napriek zákazu jej otca. Máš v nej oporu, dáva Ti to, čo niekto nezažije za celý život - opätuje Tvoju lásku.

Ak by Ti bolo najhoršie, tak by som si dovolila poradiť Ti, aby si viac navštevoval prírodu. Je tak čistá a nádherná. Hneď ako vstúpiš do lesa, všetky problémy veľkomesta, všetky neúspechy, odmietnutia, sklamania a smútok ostanú pred lesom. Veď ako by niekto mohol byť smutný, keď vidí a počuje takú nádheru? Sila a čistota prírody je pre nás, veľmi podobne ako tvoja tvorba, často záhadou. Pamätáš si pocit, keď si prvýkrát vstúpil do lesa, to ticho, keď si vnímal každé zašuchotanie, každý praskot? Ten pokoj v horách, keď sa tvoj hlas rozlieha do celej doliny. Môžem Ti to tu opisovať, ale ten pocit musíš zažiť sám.

Tento list by som ukončila azda len slovami: ,, Do lesa vchádzaj, aby si stratil svoju myseľ a našiel svoju dušu..."

Vrúcne objatia,

Alexandra