Rozlúčka so spolužiakmi po deviatich rokoch

Rozlúčka so spolužiakmi

Milí spolužiaci,

po deviatich rokoch času stráveného s vami, prišiel ten moment, kedy sa budeme musieť rozlúčiť a ísť každý svojou cestou. Musím uznať, že na spomienky s vami nikdy nezabudnem, či sú to spomienky zo školy alebo z akcií vonku. Ste mi v podstate bratia a sestry.

Od škôlky som vedel, že budem mať okolo seba super kolektív. Síce niektorí poodchádzali, ale naopak iní prišli. Chcem, aby sme na seba nepozabúdali, našli si n a seba čas a aspoň párkrát šli spolu von. Pretože tých zážitkov s vami je neskutočne veľa od prvej triedy a vždy sa bude o čom rozprávať. Nikdy nezabudnem na školu v prírode alebo na chatu v Súľove. A veľa ďalších vecí...

Na záver vám chcem povedať, že ste mi boli často veľkou oporou, niekedy aj inšpiráciou. Ak niekedy budete chcieť s niečím pomôcť alebo potrebovať opraviť lietadlo

Rozlúčka so spolužiakmi

Milá 9. trieda,

už sa nám naše časy spolu blížia ku koncu. Mnohí z nás sa poznáme už od škôlky, ale kto mohol tušiť, že toto všetko prerastie tak rýchlo do finále. Už sa všetci rozchádzame, každý iným smerom. Niekto do Trenčína, niekto do Žiliny a podaktorí dokonca aj do Bytčice.

Ale nezáleží na tom, koľko kopcov nás rozdeľuje, koľko riek je medzi nami, koľko kilometrov sme od seba. Stále nás bude spájať čarovné puto. Priateľstvo, ktoré sme si celých deväť rokov pestovali (s výnimkou nových prídavkov ako ja a Patrícia, my sme si ho pestovali trochu kratšie).

A to naše puto nikdy nikto neroztrhne. Možno už nebudeme v tej istej triede spolu, možno sa už nebudeme vidieť často, ale verím, že toto stále nie je koniec!

Váš (neviem, či) milovaný Aďo