Konečne začalo svitať... (Rozprávanie)

Konečne začalo svitať... (Rozprávanie)

Konečne začalo svitať, a s ním sa prebúdzal aj svet. Ticho, akoby sa príroda zdráhala prerušiť svoj nočný spánok, a prvé lúče slnka sa opatrne prisunuli ku krajinám pokrytým tajomným závojom tmy.

Stála som na pobreží jazera, kde sa voda mierne hýbala pod vplyvom jemného vetra. Nebo sa začínalo lámať do odtieňov ružovej a oranžovej, akoby obloha rozprávala svoj vlastný príbeh o začiatku nového dňa. V tej chvíli som si uvedomila, že som svedkom jedinečného divadla prírody, kde slnko hrá hlavnú úlohu.

Prvé slnečné lúče naliavali jazerom, vytvárali zrkadlo, v ktorom sa odrážali stromy a nebo. Z diaľky sa ozýval zvuk vtákov, ktorí spievali svoje ranne piesne, ako by vítali nový deň. Príroda sa prebúdzala a ja som bola súčasťou tohto kúzla.

Postupne som sa vydala hlbšie do lesa, kde tienisté stromy poodhaľovali svoje koruny a pozvoľna sa zoznamovali so svetlom. Kvety sa otvárali, zvláštny pach bylín sa šíril vzduchom, a každý list na strome zdobilo rosy kvapky, akoby príroda obliekala svoje najlepšie šaty na uvítanie nového dňa.

Cestou som stretla srnku, ktorá s pokojom pásla na svahu kopca. Jej oči sa stretli s mojimi, a na okamih sme boli spojené v tichom porozumení. Pohľad do jej očí mi pripomenul, aké cenné je ticho a harmónia prírody, ktoré nám každé ráno daruje.

Keď som sa vrátila k jazeru, slnko už v plnej paráde vystúpilo nad horizont. Jeho teplé lúče hriali moju tvár, a ja som cítila, ako nový deň prináša sľub nových možností. S touto myšlienkou som sa usmiala na svet, vďačná za túto jedinečnú skúsenosť a začiatok ďalšieho dobrodružstva, ktoré ma čakalo.