Hory (Umelecký opis)

Hory (Umelecký opis)

Nad jagavým, stuhnutým jazerom vztýčená je mocná hora. Každé ročné obdobie mohutná je zhora jak zdola.

Veľká kaluž, no pre ňu len malá kvapka, čo odráža ranný jas od nebeských brán. Život v nej je v tejto studenosti nenáhlivý čaká na pravú odozvu hory, aby vedel, kedy má pleso zasa privliecť k jasu. Čulé rysy vztýčené všade navôkol sledujú a strážia svojho pána.

Vytvárajú silnú hustotu, by cez nich žiadny, voľajaký, cudzí narušiteľ len tak nevybral sa. A keby ho to ba i len napadlo, najprv by musel skoliť dvoch bielych rytierov, vypätých pod bielym pánom, ochotných položiť svoju veľkoleposť za vodcu všetkých mocných hôr široko-ďaleko. Ale za rytiermi je ďalšia čarovná priepasť prírody.

Je to tmavá čierna dolina smrti, kde sa aj posledný lúč svetla rozplýva v hlbokej tme, kde siahajú tiene všetkých hôr, kde si ani sova na vlastný zobák nevidí, tam, kde ani boh tmy nedovidí. Musí prekonať hustú temravú inverznú clonu, brániacu objaviť i samého seba. Ak sa bádateľovi podarí vykutrať z čiernej doliny, naskytne sa mu pohľad, z ktorého aj medveď usúdi, že stojí pod bielym diablom, pánom všetkých horských zeme vládcov.

Teraz už niet cesty späť. Ostrosť ľadových kremenných krýh, ktoré prikrýva rýdzi sneh, sa tiahne po celej vrchovine. Nastáva chlad, mohutná biela nevinnosť sa zmení na mocného katana a znesie každý biely či vinen život, ktorý chcel pokoriť jej vznešenosť a slávu z tohto sveta, premení sa na bieleho nenásytného polárneho medveďa loviaceho každého biedneho tuleňa.

Len jedno zaváhanie delí dušu od mocného, pekelného hnevu bohov, je to vstup do nebies, kde smú vstúpiť len vyvolení. Pod temä sa veží čarovný pohľad do čiernej doliny smrti a na pokorených bielych rytierov sledujúcich tohto hrdinu snažiaceho sa aj za cenu vlastného života dostať na vrchol vladára, na zeleno-biele rysy týčiace sa do výhľadu.

No nad ním sa zrazu stane niečo nezvyčajné, klenba nad zemským povrchom zmizne, malebnosť nebeskej brány pominie a znesie sa boží hnev, rozbúrená kúrňava, brániaca živej i mŕtvej duši prekonať smrť a dostať sa cez nebeskú bráni do bielej čistoty deliacu a hľadiacu na celý šíry svet.

Ak sa to bádateľovi podarí, naskytne sa pohľad, pocit poetickej nevinnej bielej krajinky, ktorá sa z hĺbky duše vie ozvať aj ako búrlivý a mocný mordár.