Čo by o mne povedala moja školská lavica?

Čo by o mne povedala moja školská lavica?

Naozaj neviem, ako mám odpovedať na túto otázku, keďže to nenájdem v knihách ani na internete. Ale vcítiť sa do pocitov mojej lavice predsa len nemôže byť také ťažké.

No tak teda, určite by som nechcela byť na jej mieste. Každé ráno pri vstupe do triedy praštím všetky veci, čo mám v rukách, na lavicu. A taktiež si po nej čarbem (našťastie to ide zmyť), búcham po nej, mám v nej neporiadok,...

Áno, to všetko sú dôvody, prečo by ma moja lavica mohla nemať rada, ale napokon, ona je jediná, ktorá vidí tie najtajnejšie tajomstvá, keď si cez hudobnú píšem do denníka.

Keď si to tak zoberiem, moja lavica by o mne určite nepovedala nič zlé. (Len tajne dúfam, že nezačne hovoriť, lebo tým posledným si nie som až taká istá.)

Čo by o mne povedala moja školská lavica?

Som žiak 6. triedy a sedím v prvej lavici v strednom rade. Moja školská lavica je môj malý domček v triede.

Čo by moja školská lavica povedala? Je to moje kráľovstvo, ktoré patrí iba mne. Verím, že by povedala len všetko dobré. Ale musím priznať, že nie vždy by to bola pravda. Aj moja lavica vie, že niekedy som nepozorný, cez prestávky pobehujem po triede.

Na vyučovaní sa niekedy bavím so spolužiakmi a vyrušujem. Moja lavica je moja kamarátka, ktorá so mnou zdieľa všetko dobré i zlé, vie o mojich známkach, ale nikomu nič neprezradí.

Čo by o mne povedala moja školská lavica?

Viem si veľmi dobre predstaviť, čo by to asi bolo:

„Uufff, zas ide tá puberťáčka. Som zvedavá, čo dneska na mňa načmára.

Hlavne, že má zicherky na nohaviciach a kopu náramkov na rukách. Dúfam, že na mňa nebude zas niečo lepiť. Tá nálepka s jazvecom nejde dole! Mám dojem, že si ma mýli so stoličkou, keď stále na mne vysedáva. A vodu? Tú som už nevidela asi celý týždeň! To sa na ňu podobá, skoro všetko je jej jedno, okrem nejakých výnimiek!

Stále sa bije a háda so svojím spolusediacim. Robí si zo všetkého srandu!“

Ja by som sa tej lavici ani nečudovala, že by toto o mne povedala. Ale budem sa snažiť správať k mojej lavici tak, aby vydržala čo najdlhšie a v čo najlepšom stave.

Čo by o mne povedala moja školská lavica?

Moja školská lavica si o mne myslí, že som pri písomkách nepozorná a náhlim sa. Niekedy píšem pekne, keď sa mi chce a niekedy škrabem ako kocúr. Občas na hodine vyrušujem so susedom.

Svoju školskú lavicu si mením, keď sa presádzame. Vôbec ju nemám rada, keď si na nej ublížim alebo musím sedieť s chalanom. Nepáči sa jej, keď niektorí spolužiaci po nej píšu.

Môžeme byť radi, že máme nové lavice. Ja po školskej lavici nepíšem, lebo si myslím, že ju to bolí.