Malé „a“

Malé „a“

Raz bolo malé a (čiže ja). Mám aj rodinu v, l, k. Bývam v slove vlak. Raz sme sa opaľovali, stáli sme blízko slova TAXI. To slovo TAXI, nás zhodilo všetkých z vlaku. Je z veľkých písmen, tak sa naparuje. Boli sme z toho smutní. Kde budeme bývať? Písmenám vždy pomáhali spisovatelia, tak sme sa rozhodli, hľadať spisovateľskú školu.

Pri spisovateľskej škole stála taška. Vošli sme dnu. Stretli sme nových kamarátov. Taška sa hneď ozvala: „Čo tu vy robíte?

„Váš majiteľ je spisovateľ?“ pýtajú sa bojazlivo v, l, a, k.

„Áno, má to v pláne. Viete, môj majiteľ Peter vidí písmená,“ vysvetľuje taška.

„To fakt?“ Áno, určite.“ potvrdzuje.

„A to je ako možné?“ neveriacky sa pýta a. „Má také schopnosti.“ Peter nazrie do tašky. Bu! Aaaaaa! „Kto ste?“

„Slovo vlak.“ „A viete kto som ja?“ „Áno, Peter.“

„Prečo ste sem prišli?“ „Ak si spisovateľ, mohol by si nám pomôcť.“

„A v čom?“ pýta sa Peter smutných písmen v, l, a, k. „Slovo TAXI nás zhodilo z vlaku.“ „Aha. A viete, kde sa nachádza alebo poznáte adresu?“

„Áno, ale bude to dlhá cesta. Pôjdeme cez zúrivú púšť, cez džungľu a obrovskú rieku.“ „Čože! Ja sa bojím vody!“ „Si človek! Taký, čo sú ako ty, by sa nemali báť vody. Tak už poďme, prosím.“

O 2 hodiny:

„Kde to sme?“ „Sme na púšti, čo nevidíš?“ „Ale áno, vidím. Ale bude to nebezpečná cesta, keď nemáme jedlo ani pitie. Tak sa radšej poponáhľajme, lebo môžeme zomrieť od smädu!“

O 5 hodín:

„Kde sme teraz?“ „V džungli.“ Peter povie: „Čože! Ja sa bojím tých netvorov!“

„Myslíš takých ako mravec, myš?“

O 2 hodiny:

„Kde to sme teraz? Pri obrovskej rieke.“ „Povedal som vám, že sa bojím vody!“ Neboj sa, to bude dobré.“ „Tak dobre, skúsim to. 3, 2, 1, 0 , štart! Víí! Jupí, zvládli sme to!“ „No vidíš, a ty si sa bál.“

„Tam je ten vlak! Poďme za ním!“ „Tam je TAXI! Nastúpme doň!“ „Pán šofér? odveziete ma?“ „Nastúpte.“ „Pán šofér vlaku, otvorte mi okno! Nechajte ho otvorené aspoň chvíľu!“ „Fajn.“

„Tak čaute písmená, budete mi chýbať, lúčil sa Peter s písmenami. „Aj ty nám.“ Písmená našli vo vlaku poklop a vyšli na strechu. „Jéj. Bzuch!“ „Čo to bolo?“

„Bum! Au!“ „To je slovo vlak!“ „Už viem, prečo ste sem prišli!“ ozvalo sa slovo TAXI. „Do útoku!“ „Aaaaaaaa!“ „Bum!“ A slovo TAXI spadlo z vlaku. Hurá, získali sme svoje miesto! Hurá! Ale aj tak, už nám chýba Peter.

A tak sme získali opäť svoje miesto na vlaku. Však kde inde by sa mali písmená v, l, a, k bývať?