Viem celkom pekne spievať. Keď spievam, predstavujem si, že som na pódiu, spievam z celých síl a diváci sa na mňa len pozerajú a sú plní očakávania. Samotný spev je hlavne o pocitoch.
V piesni vieš vyjadriť svoje najvnútornejšie pocity, vieš povedať aj to, o čom celý deň premýšľaš alebo o čom snívaš. V piesni si vieš predstaviť svet, ktorý je bez starostí. Si voľný, nič ťa nedrží pri zemi a môžeš odletieť do iného vesmíru, ktorý sa stane tvojím útočiskom. Je to miesto, kde sa môžeš uvoľniť a byť sám sebou, pretože tam ti nikto nemôže
odstrihnúť krídla. Môžeš vyvádzať, smiať sa, plakať, môžeš robiť, čo ti len napadne. Si voľný. Je to akýsi útek do inej reality. No aj sny sa niekde končia. A keď sa vrátiš do reality, nemôžeš robiť nič iné, len si hryznúť do jazyka, pretože keď niečo povieš, môžeš to trpko oľutovať.
Ale keď sa vrátiš do sveta pocitov, uvoľnenosti a krásnych chvíľ, tam môžeš povedať veci, ktorým nikto nepochopí. Môžeš povedať veci skryté pred svetom. Tento takzvaný “útek“, si môže každý pomenovať ako len chce, ale pre mňa je to spev...