Tam (Rozprávka)

Tam (Rozprávka)

V jednej malej chalúpke neďaleko džungle žil mladý muž so svojou manželkou. Každú chvíľu sa im malo narodiť dieťa. Aj sa tak stalo. O pár dní sa žene narodil chlapec, ktorému dali meno Tam.

Jedného dňa sa vydal Tamov otec na lov. Domov sa však už nevrátil. V divokej džungli ho poranilo zviera. Tamova matka túto správu znášala veľmi ťažko. Po pár dňoch z toho úplne zošalela.

Vzala so sebou malého Tama a vydala sa na cestu do džungle. Išla dlho a ďaleko. Prišla až do údolia Babala. Tu žili nebezpečné divoké zvery. Malého Tama, ktorý veľmi plakal, položila k prameňu dravej rieky a rýchlo ušla preč.

K prameňu sa podvečer prišla napiť opičia rodinka. Malého Tama vzala k sebe a matka opica sa o neho s láskou starala. Ako čas plynul, z malého Tama sa stával stále väčší šibal. Poznal už takmer každú rastlinku i každé zviera. Rád behal po pralese a všetko skúmal.

Jedného dňa sa zatúlal až ku chalúpke, v ktorej sa narodil. Opatrne a neisto vošiel dnu.

Tam zbadal na posteli ležať nevládnu ženu. Bola to jeho matka. Tam sa zľakol, pretože nikdy predtým nevidel nijakého človeka. Rýchlo ušiel z chalúpky preč.

O pár hodín sa však vrátil. Opäť videl tú istú ženu, ako nehybne leží. Na stene viselo niečo, čo nikdy predtým nevidel. Bolo to zrkadlo.

Pri pohľade do zrkadla zistil, že si je podobný so ženou na posteli. Vzal nohy na plecia a rýchlo utekal do pralesa po bylinky, o ktorých vedel, že majú liečivý účinok.

Vrátil sa, pristúpil k žene, požul bylinky a vložil jej ich do úst. Žena po niekoľkých minútach otočila hlavu, zdvihla sa z postele a spýtala sa: „Kto si?“

Tama však nerozumel a len nemo na ňu hľadel. Keď sa žena lepšie prizrela, spoznala v ňom svojho syna Tama a zvolala:„Tam, syn môj, ty žiješ! Bola som veľmi nešťastná, keď som ťa opustila, ale odteraz chcem byť pre teba tou najlepšou matkou. Odpusť mi, syn môj!“

Tam nerozumel, čo mu žena hovorí, ale prišiel k nej a objal ju. Potom sa o neho starala ako o malého chlapca a dávala mu všetku lásku, o ktorú ho ukrátila.