Opis zimnej krajiny

Zimná krajina – Opis zimnej krajiny

Prišla zima. Vkradla sa nečakane. Len tak, z ničoho nič, sa krajina premenila na bielu. Akoby ju pani Zima poliala cukrovou polevou.

Bolo ticho. Vo vzduchu niečo viselo. Odrazu sa z oblohy začali sypať ľahké chumáče snehu.. Zem bola v okamihu posiata bielou nádherou. Stromy odeté do bieleho kabáta sa pyšne predvádzali, akoby žiadali o pozornosť.

O chvíľu sa už skláňali pod bohatou nádielkou nového snehu v nádeji, že budú o chvíľu oslobodené. Keď z nich ťarcha snehu opadla, odhalili sa trasúce holé konáre. No nezostali také nadlho. Inovať ich obalila do ľadovej krásy a oni sa znova pýšili novým šatom.

Aj potôčik, ktorý sa kľukatí pomedzi ne, zamrzol a len kde-tu zažblnkoce spod ľadového závoja. Akoby tíško nariekal, lenže nemilosrdný a krutý mráz sa nenechá obmäkčiť. Naopak. Na oslavu svojej moci kúzli ľadové ornamenty všade navôkol, na všetky okná vešia bielu krajku.

A už sa k nemu pridáva fujavica. Striasa zo striech snehovú nádielku a začína svoje besnenie. Nič sa jej neubránilo. Štípala a prenikala hlboko do kostí. Z ciest, chodníkov, záhrad a polí vyfúkala všetku belobu do vysokých snehových závejov.

I zvieratká v lese pocítili na vlastnej koži príchod zimy. Obliekli sa do teplých kožúškov a poskrývali sa do svojich pelechov vystlaných mäkučkým lístím či voňavým machom. Len pár odvážlivcov vystrčí nos zo svojej teplej nory, aby si zaobstarali v tomto nečase potravu.

No keď si slnko nájde cestu spod huňatých oblakov, celá krajina sa razom zmení. Sneh sa trbliece ako tisíce diamantov. Cencúle, ktoré doteraz vyzerali ako hrozivé meče, zaplačú, keď na ne dopadne hrejivý slnečný lúč.

Zima však nebude trvať naveky. Koncom februára sa celé ľadové kráľovstvo začne topiť. Konečne si príroda uväznená pod ľadovou prikrývkou vydýchne. Pani Zima odovzdá svoje žezlo pani Jari.