Príroda ku mne prehovorila. Prehovorila šumením lístia znejúceho ako rozbubnované perkusie. No niečo ma vyrušilo. Bol to synchronizovaný prelet operencov.
Sychravý vietor sa dostal do môjho zorného poľa. Spolu z ľahkými kvapôčkami vody vykonávali rôzne tanečné kreácie. Niektoré ovečky na nebi sčerneli. Naplnili sa dažďom a občasne ich veterný valach jemnučko dojí.
Pred zimou stromy obnaží mráz. Celé zahanbené začnú slziť živicové slzy. Jeseň sa dala do pohybu, zostrojila naturálnu mašinku s nádychom chladu a mrazu.
V zime zhora padajú husie pierka. Ako deti sme ich chytali na jazyk. Dnes to robíme sotvakedy. Rozjímame a spomíname na to dieťa, ktorým sme boli. Znovu sa ním stávame. Dostávame darčeky a oslavujeme každý deň chvíle nevinnosti. Sánkujeme "rýchlo a zbesilo" ako dieťa. Miestami ulietame spomienkami do zlatistého leta. Dali by sme zaň všetko.
Vzápätí dvere vyrazí nekontrolovaná jednotka J.A.R. Zlikviduje všetku tu snežnú inváziu snehuliakov a ľadových iglu svojimi hrejivými rukami. Tie do nás poriadne sem-tam kopnú aj v podobe chladných rúk a rýchlo nás spamätajú.
Uctíme si smrť mesiáša a páni si zarobia poriadne peniaze. Postavia sa máje na znak lásky a jedným otočením zošúverenej knihy rokopisca nás napadnú horúčavy plné slnka, bazénov, plaviek, nanukov a spomienok na zimu.
Jednoducho, leto je leto. Slnko neskoro zaspáva a v rádiách znejú momentálne slnkom prehriate hity. Všetci sú veselí, bezstarostní a deti dávno zabudli na školu. Cez prázdniny im povinnosti zaspali ako Šípková Ruženka a odlietajúce prvé lastovičky ich svojim bozkom znovu zobúdzajú.
Aj napriek kombinácie zlého či dobrého v našom kraji je príroda tá najkrajšia tu na Slovensku. Milujem to zvučanie lesných víl v mojich ušiach a ich láskavé volanie. Som hrdý, že som Slovák.