Úvaha o kráse

Úvaha o kráse

Možno, že je práve hľadanie krásy to najdôležitejšie, čím by sme sa mali zaoberať. Práve preto, že sa ľudia snažia definovať tento pojem, ktorý našťastie nie je pojmom, a je preto nedefinovateľný. Krása je krásou preto, že: „Má toľko významov, ako človek nálad. Krása odhaľuje všetko, pretože nevyjadruje ničoho. Keď sa nám zjavuje, zjavuje nám celý ohnivo sfarbený svet“.

Krásou sa dá nazvať všetko, alebo jej nemožno nazvať nič. Krása nie je niečím, čoho by sa dalo dotknúť. Krása nespočíva v niečom hmotnom, ale leží v každom okamihu, skytá a pripravená, rozvinúť sa do svojej pravej podoby. Krása je okamih, presne ten okamih, ktorý sa v človeku nezmazateľne zapíše. Len niekto môže ukázať na tento kvet ruže a povedať že je krásny, tak, ako by si to onen kvet zaslúžil.

Každý vidí krásu v niečom inom, a preto zostáva krásou. Keby ju videl, či skôr pociťoval každý, prestala by krásou byť, a stala by sa obyčajnosťou. Len niekto si uvedomí, že krása sa skrýva aj v obyčajnosti, pretože tým, že je niečo obyčajné, ľudia si to prestanú všímať, až niekto zrazu pocíti, že je to krásne. Prečo človek niekedy krásu vníma a niekedy nie, je ťažké povedať. Niekto ju ale neuvidí nikdy. Často si človek uvedomí, že ju zbadal, až keď už je neskoro.

O kráse sa nemusíme báť písať. Bojí sa ten, kto ju nikdy nevidel. Ten, kto ju videl, o nej naopak písať musí. Je dôležité povedať, že pohľad na krásu je vždy subjektívne. Ja sám viem, že som krásu zažil už niekoľkokrát.

V poslednej dobe ju vídam stále častejšie a častejšie a som rád, že sa jej môžem dotknúť. Som šťastný. Krásu musí nájsť každý v sebe. Nedá sa bez nej žiť, nemožno na ňu zabudnúť bez bolesti. Nedá sa bez nej zaobísť, ak ju človek niekedy našiel. Každý dobre vie, čo tým myslím. Sú to len slová... ale...Je niečo skutočnejšie ako slová?