Úvaha o korone? (Úvaha)

Úvaha o korone? (Úvaha)

Pred príchodom roka 2020 som mal od neho rôzne očakávania. Symbolické číslo zložené z dvoch dvadsiatok malo byť pre mňa míľnikom, kedy absolvujem skúšku dospelosti a vykročím pevným krokom do nového dospeláckeho života. Človek mieni, pán Boh mení...

Ani v najdramatickejšom sne by mi nezišlo na um, že jar bude celý svet prežívať v neistote a napätí z neviditeľného miniatúrneho a nebezpečného nepriateľa zvaného koronavírus. Ten za niekoľko mesiacov zachvátil veľkú časť populácie a nie je osoby, ktorá by v súčasnosti vedela dopredu predvídať, ako sa celá situácia vyvinie a koľkí ľudia sa týmto vírusom nakazia.

Odkiaľ toto neprebádané nebezpečenstvo vlastne prišlo? Ako vzniklo? To sú otázky, ktoré si okrem mňa kladie veľká časť populácie. So záujmom si študujem najmä názory odborníkov. Kým miesto pôvodu je takmer nespochybniteľné a je ním Ázia, konkrétne Čína, konkrétne mesto Wu Chan, pri otázke vzniku sa názory rôznia.

Väčšina vedcov predpokladá, že vírus prešiel na človeka zo zvieraťa, konkrétne z netopiera, no stretol som sa aj s inými názormi,napr. podľa českej virologičky Pekovej je celkom pravdepodobné, že tento vírus bol umelo vytvorený v laboratóriách zmieneného mesta Wu Chan a udáva hypotézu, že prišlo k nekontrolovanému úniku.

Táto predstava ma desí a javí sa mi absurdná. Mohol by byť naozaj niekto taký nezodpovedný a skryť takéto temné tajomstvo? Aká by bola jeho motivácia? K nekontrolovateľnému šíreniu nákazy prispel aj fakt, že táto epidémia bola v počiatkoch utajovaná a bagatelizovaná, čím rozhodne došlo k jej šíreniu mimo oblasť vzniku.

Z môjho laického pohľadu sa mi zdá pravdepodobnejšie, že vírus, resp. nákaza vznikla prenosom zo zvieraťa na človeka. Svoj názor opieram o fakt, že vo vedeckej obci tento názor prevláda a za druhé v jeho prospech hovoria aj vedomosti o vírusoch a epidémiách, ktoré sme už v populácii mali, napríklad SARS, MERS a pod., kde obdobne pôvodcom nákazy bolo zviera.

To, že problém dospel do súčasných rozmerov aj vďaka faktu, že sa najprv bagatelizoval a neboli prijaté dostatočne tvrdé opatrenia na zamedzenie jeho šírenia, som už spomenul. Preto ma napĺňa nádejou a veľmi oceňujem, že v našej krajine boli relatívne skoro prijaté výrazné a vcelku drastické opatrenia na zamedzenie šírenia v populácii, ako napríklad uzavretie škôl, škôlok, všetkých troch slovenských medzinárodných letísk, postupné uzatváranie hraníc s okolitými štátmi, vstup do prostriedkov mestskej hromadnej dopravy, vlakovej dopravy len s rúškom alebo inou ochranou úst, zatvorenie nákupných centier, reštaurácií, zrušenie všetkých podujatí, kde sa zhromažďuje väčšie množstvo ľudí, zákaz návštev v nemocniciach, domovoch dôchodcov, väzniciach.

Dokonca sa obyvateľom našej krajiny ani neodporúča vychádzať z príbytkov, pokiaľ to nie je nutné, čiže sa jedná o tzv. dobrovoľnú karanténu. Niektorí ľudia sú však v karanténe povinnej, a to tí, ktorí prišli domov zo zahraničia. Na jednej strane ma tento fakt výrazne obmedzuje a to nielen z dôvodu, že sa mi posunuli maturitné skúšky, ale aj z dôvodu zmeny každodenných činností. Veľmi rád hrávam futbal, alebo trávim čas vonku s priateľmi. To všetko však teraz musí počkať.

Najťažšie na celej situácii je to, že ani netuším, dokedy budú tieto opatrenia platiť a kedy sa život nás všetkých opäť dostane do svojich zabehaných koľají... No na druhej strane sa snažím nachádzať na celej situácii aj niečo pozitívne. S rodinou trávim teraz toľko času, ako si už dlho nepamätám.

Rozprávame sa spolu, upratujeme, varíme, mama pečie koláče a ja nezabúdam ani na svojich starých rodičov, s ktorými som v kontakte aspoň cez SMS správy. V podobnom duchu sa vyjadril aj pápež František, ktorý nás všetkých povzbudzuje tým, že aj takúto nepriaznivú situáciu môžeme využiť na utuženie vzájomných vzťahov a zastavenie sa v doterajšej hektickej dobe, kde sa každý za niečím naháňa.

Ako v prejave povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron: „Sme vo vojne, sme v zdravotnej vojne. Iste, nebojujeme proti armáde ani proti inému národu. Ale nepriateľ tu je, neviditeľný, nepolapiteľný. A postupuje...“

A ja verím, že z tejto vojny vyjdeme všetci s úplne novou skúsenosťou a uvedomením si vlastných hraníc, smrteľnosti a naozajstných priorít v našom živote. Takže ten rok 2020 možno predsa len bude naozaj výnimočný...