Veľká noc na Kysuciach

Veľká noc na Kysuciach

Počas Veľkonočnej nedele zasadla ráno rodina za spoločný stôl a jedla okrem mäsitých jedál aj vajíčka. Takmer z každého domu v osade odchádzal aspoň jeden človek do dediny do kostola na bohoslužby.

Vo vode, v ktorej varili vajíčka sa všetci poumývali, "aby na poli a v hore hada nezočili". Veľkonočná nedeľa bola posledným dňom, keď dievky ešte zdobili vajíčka – kraslice pre šibačov a kúpačov.

Najočakávanejším dňom tohto obdobia bol Veľkonočný pondelok, keď chodievali mládenci šibať vŕbovými korbáčmi alebo polievať drevenými striekačkami, vyhotovenými obyčajne z bazového dreva, ženy a dievčatá. Po domoch a dvoroch sa ozýval od skorého rána výskot a smiech. Korbáčom prvého mládenca, ktorý vošiel do chalupy, pošibali domáci často aj kravy, aby "dobre žrali a dojili".

S kúpačmi či šibačmi chodieval takmer pravidelne harmonikár. Ďalší zo skupiny mládencov nosil veľký kôš na vajíčka, ozdobený farebnými stuhami. Prútie na korbáče sa chystalo niekoľko dní vopred. Korbáče sa plietli zo štyroch, šiestich, ôsmich, deviatich i dvanástich prútov do rozličných tvarov.

Ukončené bývali jednoduchou hrčkou alebo rozdvojením "parôžkami". Zdobené boli farebnými stužkami. Ak mali mládenci so sebou i dlhý korbáč "kocar", každá dievka, ktorú vyšibali, priviazala naň farebnú stužku.

Mládenci vyšibali okrem dievok všetky ženy v chalupe – mladé i staré, aby sa ich "nechytil svrab". Ak boli dievky pri kúpačke celkom mokré, museli sa rýchlo prezliecť, lebo o chvíľu už bola v chalupe nová skupina kúpačov. Nikdy však dievky, hoci nebolo na nich suchej nitky, nereptali, pretože voda bola symbolom zdravia a očisty. Vajíčko bolo zasa symbolom života, červená farba stužky znamenala krv, zelená prebúdzajúcu sa jarnú prírodu a žltá slnko.

Takýmito farbami zdobili dievky aj vajíčka. Za dobrú kúpačku a šibačku patrila vždy odmena. Bolo to pohostenie pohárikom pálenky, ale nesmeli chýbať vajíčka. Do jednotlivých chalúp kysuckých osád a samôt prichádzalo aj niekoľko skupiniek šibačov po sebe, no pohostenie a vajíčko sa ušlo každému. V šľapajach dospelých kráčali aj tí najmenší. Chlapcom padol vhod koláč, vajíčko alebo i korunka.

Popoludní sa schádzali na lúkach pri hrách. Vyhadzovali vajíčka do výšky a zápolili, ktoré je najmocnejšie. Zväčša vyhrávali vajíčka malé a končisté. Mládenci si zasa z vyšibaných vajíčok urobili v niektorej chalupe spoločnú praženicu, dopriali si aj pohárik občerstvenia a pri harmonike si spoločne zaspievali. Nezriedka sa poschádzali i dievky, gazdovia i gazdiné a veselica pokračovala až do nočných hodín.

Pokiaľ existovali v osadách súkromné krčmy, odohrával sa tento záver predovšetkým v nich. Šibači mali v nohách často celé kilometre, pretože chodili z osady do osady, od chalupy k chalupe. Po šibačke, najneskôr v utorok dopoludnia, bolo treba všetky korbáče spáliť v piecke, aby sa "nepremenili na hady"...