Najlepší priatelia

Najlepší priatelia

V jednom krásnom slnečnom lese žilo spolu veľa zvierat. Raz ráno sa po mäkučkom machu prechádzal mohutný jeleň dvanástorák .Tu bol kráľom on. Nikto nebol taký silný ako on. Všetky zvieratá to vedeli. Ako si tak vykračuje, začuje volanie o pomoc.

Beží tým smerom a zbadá malého bobra. Malý a vystrašený bobor bojuje s vetvami stromov. Tie ho však nechcú pustiť. Okolo neho silný prúd vody. Jeleň sa rozhodne, že mu pomôže. Svojím parožím ho predsa môže ľahko vyslobodiť. Ani na chvíľu preto nezaváhal. V tom príde aj celá prestrašená bobria rodinka. Mama bobrica mu poďakuje a povie mu, že keby potreboval pomoc on, pomôžu mu. Jeleň sa pyšne usmial svojou veľkou papuľou. „Ako vy mi môžete pomôcť?“

Pyšne potom pomaly odkráčal a stratil sa v húštine. Do lesa chodil často aj jeden poľovník. Cez leto dával do krmelca seno, aby mali zvieratá v zime čo jesť. Nerobil to však všetko len tak. Zvieratá vedeli, že keď príde jeseň, poľovník už nebude taký milý.

Vtedy bral so sebou aj svoju pušku. Tej sa zvieratká veľmi báli. V jeseni totiž poľovníci strieľajú zver a hlavne jelene. To vedela aj bobria rodinka.Mohutný fúzatý poľovník chodil každý deň do lesa na svoj posed. Odtiaľ sledoval jeleňa a čakal na vhodnú príležitosť, aby ho zastrelil.

Doma mal už veľkú zbierku parožia. Dúfal, že tento jeleň mu neutečie. Bobria rodinka ho sledovala a rozhodla sa pomôcť jeleňovi. Sú mu to dlžní. Išli na čistinku a hlodali a hlodali do stromu, na ktorom bol posed.

Poľovník vyšiel na svoj posed a zrazu niečo zaprašťalo. Posed sa celý zrútil na zem. Vystrašený a ubolený poľovník si mobilom privolal pomoc. Skončil v nemocnici celý dolámaný. Jeleň si uvedomil, že nebyť bobrov, zle by skončil. Poľovník sa odvtedy už neukázal. A bobria rodinka a jeleň sa stali najlepší priatelia.