Treba si vedieť určiť priority

Treba si vedieť určiť priority

Erik bol obyčajný chlapec z dediny. Taký, akých sú stovky. Práve teraz skončil strednú školu so samými jednotkami a veril, že sa jeho sen − stať sa inžinierom, splní. O dva dni sa dočkal. Prišiel list z Bratislavy, že ho prijali na jeho vysnívanú školu – Technickú univerzitu.

Bol doslova nadšený. Radosť nedokázal opísať slovami. Veľa vecí v jeho živote bolo komplikovaných, preto aspoň teraz dúfal, že tentoraz všetko pôjde podľa plánu. V ten večer ho potešila aj mama, keď mu darovala mobil. Vďačne ju objal a s úsmevom dal svoj nový poklad na nabíjačku. Jasné, že dovtedy mal mobil. Ale tento bol nový a dotykový!

Celý školský rok sa zvykne vliecť, no prázdniny ubiehajú ako voda. Tieto Erikove prázdniny boli iné. Všetok jeho voľný čas a myšlienky ovládol jeho technický kamarát. Celé dni sedel doma a hral hry. Vôbec sa nevenoval ani svojim kamarátom, ignoroval ich pozvania von.

Jeho myseľ mala iného pána. Kamaráti napokon rezignovali. Prestali si ho všímať. Erika to ale vôbec netrápilo. Naivne si myslel, že tak, ako vynikal známkami na strednej škole, bude vynikať aj na univerzite. Navyše si nahováral, že výška bude brnkačka. Časom sa ale ukázalo, ako veľmi sa vtedy mýlil. Začal sa september a s ním štúdium v Bratislave – nové prostredie, noví priatelia, nové možnosti.

Veľkomesto dokáže poblázniť každého mladého človeka. Teda, za predpokladu, že jeho myseľ už nie je pobláznená niečím iným. Erikova myseľ sa už viac poblázniť nedala. Online svet ukrytý v tej malej elektronickej vecičke mu bol všetkým. Túžba po poznaní, študijné ambície sa stali minulosťou. Ako veľmi sa Erik zmenil! Všetko konanie má svoje dôsledky.

To Erikovo na svoje dôsledky nečakalo dlho. Prišlo skúškové obdobie a s ním jeden test za druhým. Strašiakom semestra bola hneď prvá skúška z technického kreslenia, ktorá trvala takmer 2 hodiny. Technické kreslenie si vyžaduje absolútne sústredenie a koncentráciu mysle.

V triede by ste počuli spadnúť vlas! Mozgové závity a kresliace potreby pracovali naplno. Erik mal test hotový ani nie za hodinu a suverénne ho odovzdal profesorovi. Z jeho tváre sa nedala vyčítať žiadna emócia. Len zvyšní študenti nechápavo krútili hlavou, ako to mohol tak rýchlo urobiť.

Profesor s veľkým prekvapením v očiach vzal test z Erikových rúk a ironicky poznamenal: „Páni, chlapče, toto je najrýchlejšie technické kreslenie, aké som kedy videl. Ak budete takto odovzdávať aj ostatné písomky, určite to dotiahnete veľmi ďaleko!“ Profesorove slová v ňom vyvolali pocit pokoja, lebo sa stále považoval za vynikajúceho študenta. Vôbec v nich nevycítil tú štipľavú iróniu. Precitnutie do reality, nie tej v mobile, bolo pre Erikovo ego veľkou ranou.

Preškrtnutý technický výkres červenou a boľavý komentár k tomu − Toto je najrýchlejší a najhorší technický výkres, aký som kedy dostal. Ste si istý, že je toto správne miesto pre Vás? Ešte je čas zmeniť školu! Dovtedy nepoznaný pocit neúspechu ho zarmútil. Ako je to možné? Prečo? Veď som sa pripravoval! Nasledovali dni a noci plné podobných otázok.

Musel sa pozrieť pravde do očí. Dôvod svojho neúspechu nahlas pomenoval až neskôr. Jeho technický „poklad a spoločník“ mu prekazil štart na vysokej škole. Erik si našťastie uvedomil, čo všetko mohol stratiť. Začal odznova na opravnej skúške. Tentoraz naplno sústredený a pripravený. Áno, treba si vedieť v živote určiť priority.