Naša škola (Rozprávanie)

Naša škola (Rozprávanie)

Bolo obyčajné ráno. Vstala som z postele, obliekla sa a šla do školy. Prvú hodinu sme mali literatúru. Len čo pani učiteľka napísala na tabuľu ROMANTIZMUS, objavili sa predo mnou postavy štúrovských básnikov. Janko Kráľ ma milo pozdravil, Andrej Sládkovia sa usmial a Ján Botto mi podal ruku. Neverila som vlastným očiam.

Chcela som sa im prihovoriť, no zahrnuli ma množstvom otázok. Napríklad z akého rodu pochádzam, či v škole píšem grífľom, alebo či obľubujem mrazivo. Vedela som odpovedať, lebo všetky tieto, dnes už nepoužívané slová sme sa učili na literatúre. Ja som ich oboznámila s novou technikou: mobilom, fotoaparátom, počítačom, MP prehrávačom a kamerou. Tvárili sa, že vedia, o čom rozprávam, no opak bol pravdou.

Odrazu ma vtiahol vír času a ja som už sedela na hodine zemepisu. No aj to bola zvláštna hodina. Stála som pri tabuli a mala som na mape ukázať všetky väčšie slovenské mestá, pohoria a rieky. Len čo som sa dotkla mapy, stala sa neuveriteľná vec. Ocitla som sa uprostred krás Slovenska. Precestovala som cestu od Tatier k Dunaju. Spoznala som Kriváň, Štrbské pleso, Slovenský raj i Bratislavský hrad.

A znovu ten istý vír času ma vrátil do reality na hodinu dejepisu. Na tabuli svietil dátum 1804. A zrazu vidím ako sa Napoleon Bonaparte vyhlásil za cisára Francúzov. Zúčastnila som sa bitky pri Trafalgarskom myse, slávnej bitky troch cisárov pri Slávkove, bitky pri Berezíne, dokonca aj poslednej bitky pri Waterloo. Bol to neuveriteľný zážitok.

Hudobná výchova ma preniesla do talianskeho divadla La Scala. Zaspievala som si operu od Gussepa Verdiho - Nabucco. Stretla som aj významných operných spevákov. Cítila som sa ako v siedmom nebi.

Škola sa pre mňa stala hrou, pretože dnes sa môžeme vďaka počítačovej technike premiestniť všade. Ale bez dobrého učiteľa, jeho prípravy na vyučovanie a zodpovednosti by sa to neuskutočnilo. Možno v budúcnosti si budeme sedieť doma v kruhu rodiny a pritom sa budeme vzdelávať pomocou počítačov.