Môj posledný rok na základnej škole (Rozprávanie)

Môj posledný rok na základnej škole (Rozprávanie)

A je to tu! Posledný deviaty rok na základnej škole. Zbehlo to ako voda. Ani som sa nenazdala a o chvíľu sa budem lúčiť s pedagógmi, ktorí mi dali základné vedomosti do života, upratovačkami, bez ktorých by sa škola takto neleskla, vrátnikom, ktorý bol stále pozitívne naladený a ako náhle sme vošli do školy, vyčaril nám úsmev na tvári. Ale hlavne sa budem lúčiť s mojimi spolužiakmi a spolužiačkami, na ktorých som si už za tých deväť rokov zvykla a beriem ich ako rodinu.

Pamätám si na deň, keď som prvýkrát stála pred dverami školy s malou dušičkou. Trochu som sa bála, ale zároveň som sa veľmi tešila a vstúpila som do školy s pocitom, že už som veľká školáčka. V ten deň, keď sme sa všetci spolu zišli v jednej triede sa začali naše spoločné dobrodružstvá a zážitky. Najprv sme sa pred sebou hanbili, ale po čase si každý k sebe cestu predsa len našiel. Nesmeli chýbať aj naše detské lásky, bez ktorých by to nebolo ono. Čím sme boli starší, tým mali s nami učitelia väčší problém.

Zažili sme aj veľa hádok a pádov, ale po každom páde sme sa postavili opäť na nohy. Taktiež s každým voľným stráveným dňom, ako sú napríklad výlety, sa spájajú zážitky, na ktorých sa smejeme dodnes. Vyrástli sme, a z tých najmenších, najbojazlivejších sa stali tí najstarší, taktiež stále bojazliví, ale viac otrepaní.

Teraz sme v deviatej triede, čiže deväť rokov stále s rovnakými ľuďmi, hoci niektorí pribudli aj odišli. Väčšia etapa života je už za nami a ešte väčšia pred nami, no my sa aj tak nevzdávame. Myslím si, že tento rok bude pre mňa najsilnejší, taktiež veľmi ťažký, ale zároveň aj najkrajší. Tento rok si viac rozumieme a snažíme sa menej hádať, lebo každého z nás o chvíľu čaká iná cesta, a nevieme, či sa naše cesty ešte niekedy spoja, preto si naše posledné spoločné chvíle užívame naplno.

Tešíme sa, že spoznáme nové veci, nových ľudí, ale zároveň si budeme veľmi chýbať. Veď deväť rokov nie je krátky čas. Myslím si, že sme šikovní a sebavedomí ľudia, ktorí niečo v tejto škole zanechali a urobia ešte veľkú dieru do sveta, pretože to nás charakterizuje. Už teraz sme na seba hrdí a tak trošku, v kútiku duše dúfame, že aj naše pani učiteľky, ktorým sme deväť rokov liezli na nervy, budú na nás hrdé a na konci roka sa nám ujde aspoň jedna slzička od každej z nich a povedia si: „Stálo to za to.“