Rozpoviem vám jeden príbeh a zároveň môj názor na prácu. Na prácu, ktorá síce je dôležitá a potrebná, ale keď berie všetok čas rodine, tak potom čosi nie je v poriadku.
Žil raz jeden bohatý chlapík so svojou rodinou. Mal ženu Alenu, syna Petra a dcéru Michaelu. Na prvý pohľad mal rozprávkový život, no bol až príliš pohltený prácou. Dalo by sa povedať, že to bol typický workoholik.
Celý čas trávil v kancelárii a prácu si bral dokonca aj domov. No pomaly zabúdal na svoj poklad, svoju rodinu. Deti už boli z toho mrzuté a manželka mu dohovárala, aby si konečne našiel čas aj na nich. Preto sa jeho manželka rozhodla, že zorganizuje rodinnú dovolenku. Všetko bolo pripravené, už aj išli vyraziť na letisko, lenže tu zazvonil mobil.
Bol to Štefanov mobil. Volali mu, že ho potrebujú v práci. Deti aj jeho žena sa nahnevali, no on aj tak išiel do práce. Sľúbil, že príde za nimi. Tak išli bez neho. Sadli do lietadla a vzniesli sa do výšin. Ani netušili, že sa vidia posledný raz. Počas letu sa stalo nešťastie, pretože odrazu lietadlu vypli všetky motory.
Posádka sa ich snažila opäť spojazdniť, no lietadlo aj tak havarovalo a zhaslo mnoho životov vrátane Štefanovej rodiny. Keď sa to dozvedel, padol na kolená a začal plakať. Mráz mu prebehol po chrbte a uvedomil si, že kvôli práci prišiel o svoju rodinu.
Nebol dokonca ani pri tom, keď sa jeho deti narodili, pri ich prvých krokoch, pri prvom dni v škole a ich prvých skúškach života. A nebol ani pri ich najťažšej chvíli života, keď sa pozerali smrti do oči. Uvedomil si, že mal tráviť čas s rodinou, dokiaľ mohol, no už bolo príliš neskoro.
Preto si myslím, že to netreba s prácou preháňať a uvedomiť si, že nevieme, ktoré chvíle s rodinou sú tie posledné, a preto aj rodina potrebuje svoj čas.