Žirafa má veľké oči (Rozprávanie)

Žirafa má veľké oči (Rozprávanie)

V jednom čiernom lese, s čiernymi stromami, čiernou zemou a trávou bolo pálenie gúm na každodennom poriadku. V tomto lese bolo plno čiernych chatrč, obložených samými pneumatikami. Žili tu tiež čierny ľudia, no nie kvôli neustálemu páleniu gúm, ale kvôli svojej rase.

Raz v jedno ráno sa vybralo jedno čierne dievčatko, že pôjde navštíviť svoju kamarátku žirafu, bývajúcu neďaleko spaľovne. Keďže to malé čierne dievčatko nechcelo ísť okolo hlavného zdroja černoty v ich osade, rozhodlo sa, že si urobí ,,malú“ obchádzku do mesta, odtiaľ autobusom zopár zastávok ďalej a potom naspäť k žirafinmu domu, i keď pešo by to bolo rýchlejšie a pre dané pomery v tejto rodinke samozrejme aj ekonomickejšie. ,,Mamo, môžem ísť k žirafe autobusom?“ spýtalo sa malé dievčatko, túžobne očakávajúc almužnu na autobus. ,,Choď pešo“, znela odpoveď mamy už po mnohokrát.

No malé dievčatko, teraz už aj s prívlastkom sklamané, už toľkokrát chodilo okolo spaľovne k žirafe, že ďalší pokus by mohol znamenať zdrvujúce zlyhanie. No v mysli sa jej začali premietať spomienky na to, ako videla svojich starších súrodencov postupne po jednom odchádzať aj s ďalšími dvomi bielymi ľuďmi v zelených montérkach. A stále si povedala, že ona tak, ako oni, nikdy neskončí. A ľaľaho, teraz aj ona dospela do situácie, kedy si musí zvoliť medzi menším zlom. ,,Spaľovňa – bacháreň, spaľovňa – bacháreň“, opakovala si v duchu de možnosti a starostlivo zvažovala dôsledky rozhodnutia.

Po dlhom a úmornom rozmýšľaní, oveľa dlhšom, ako je to pri týchto občanoch obvyklé, sa rozhodla podniknúť zúfalý plán, ktorý by sa v prípade neúspechu, skončil úplnou katastrofou. Rozhodla sa, že to riskne cez MHD. Veď predsa ktorý bezcitný revízor by odvliekol také malé čierne dievčatko, ako je ona. V rýchlosti svetla sa pripravila na návštevu a išla smerom k autobusovej zastávke.

Do autobusu pre istotu nastúpila cez zadné dvere tak, že si ju nevšimol ani sám pán vodič. No zápach nielen spálenej gumy sa šíril rýchlejšie ako to dievčatko predpokladalo a hneď na nasledujúcej zastávke vodič zavolal revízora. Ten po dôkladnej prehliadke cestujúcich, ktorých nepoznal, došiel až na samotný, naoko vyľudnený, ale pritom preplnený rôznymi zápachmi, koniec autobusu, kde sa mal podľa vodičovho vyjadrenia zdržovať čierny pasažier.

No ako sa kontrolór obzeral, nikoho tam nevedel nájsť až musel do pátrania zapojiť okrem svojich zrakových aj čuchové zmysly, čo na tejto práci neznášal najviac. Metóda čuchového vyhľadávania bola úspešnejšia a po chvíli bolo malé čierne dievčatko odhalené. Ako revízor predpokladal, dievčatko nevlastnilo žiaden platný cestovný lístok a preto muselo ísť s ujom revízorom na policajnú stanicu. 

No práve v tej chvíli žirafa, ktorá sa veľmi ponáhľala, aby stihla všetko potrebné pripraviť pre návštevu, v tom veľkom strese strčila pollitrovku podvedome do vrecka, namiesto nákupného vozíka, ako to mala vo zvyku ešte z čias spred liečenia v prvej nápravno-výchovnej skupine. Ani to však neostalo bez povšimnutia, najmä keď sa ozvalo zariadenie upozorňujúce na takéto prípady a behom chvíľky sa tam dostavili aj privolaní ,,strážcovia“ zákona . Tí následne predviedli žirafu na výsluch práve vtedy, keď tam doviedli aj malé červené dievčatko s revízorom.

Nadpriemerne vysoká kamarátka malého dievčatka, po skúsenostiach s jej staršími súrodencami, hneď pochopila, že je zle a rozhodla sa okamžite konať. Použitím jej obľúbeného chmatu zasadila policajtom zo dve bomby do hlavy, po ktorých ostali nehybne ležať na zemi, schmatla dievčatko a už sa rútila po známej únikovej ceste zo stanice. Aj keď zatiaľ všetky jej úniky netrvali dlhšie, ako po vrátnicu, tentoraz cítila nutkanie zachrániť aspoň dievčatko pred skazou, ktorá neobišla jej súkmeňovcov.

No v tom to na ňu prišlo. Tak, ako aj mnohokrát predtým, aj teraz na ňu doľahla veľká potreba. V pravom slova zmysle. Vypúlila oči sťa pingpongové loptičky, čo bola predzvesť práve prichádzajúcej skazy, katapultovala malé čierne dievčatko, tentoraz s prívlastkom ničnetušiace, ďaleko od tohto miesta, vytrielila okolo prekvapeného vrátnika a namierila si to rovno k prvému stromu, čo uvidela. Spoza neho sa začali ozývať postupne silnejúce vzdychy, neskôr gradujúce až do bolestných kŕčov.

Zo stanice postupne vychádzali tam pracujúci zamestnanci, aby sa pozreli, čo spôsobuje ten zvuk, no nik sa neodvážil presvedčiť sa aj na vlastné oči. Z predchádzajúcich skúseností zo žirafou si všetci, ktorí to prežili, do smrti zapamätali, čo to je, keď má žirafa veľké oči a nechali to radšej tak.