Konvencie (Úvaha)
Konvencie (Úvaha)
Konvencie, to sú zvyky. A zvyky, to sú tradície. No a zasa tradície sú absolútne blbosti, ktoré si nejaký blbci vymysleli a potom sa ich snažili dodržiavať za účelom vyššieho dobra.
Vlastne by sme ich mohli kategorizovať ako dogmy, ktoré nikto nikdy nepotreboval, a ktoré sú vo svojej podstate absurdné a nezmyselné, no aj napriek tomu sa tešia veľkej obľube, najmä u starých ľudí, pre ktorých dodržiavanie konvencií predstavuje niečo posvätné, a na dedinách, kde porušovanie zvykov znamená priam kacírstvo.
Síce neviem, kedy sa s týmto začalo, no pravdepodobne to driemalo v ľudskej povahe už dávno a bolo len otázkou času, kedy to prepukne. Ľudia vymýšľali stále nové pravidlá, ktoré poväčšine negovali staré a vznikal tak konvenciami organizovaný chaos. Teraz keď sa nad tým spätne zamýšľam, neviem prísť na to, čo si tým ľudia kompenzovali, alebo načo im to bolo. Úplne jednoduché by bolo, keby každý žil tak ako chcel.
Samozrejme v rámci normy a zákonoch. Ľudia by sa zbavili pretvárky a predsudkov a ostatných, ktorý by boli možno iní ako oni, by považovali za normálnych. Život by bol neporovnateľne ľahší a lepší bez konvencií. No bránila tomu asi spomínaná ľudská povaha. Z jej poverčivosti a nutnosti vymýšľania si všelijakých božstiev sa zrazu splodilo niečo také neprirodzené ako sú konvencie.
Konvencie ovládli myslenie ľudí a ich symptómy sú ako pomalá a zákerná choroba, ktorá sa naplno prejaví až v starobe. Je smutné sledovať staré baby na trhu ako ohovárajú rad radom každého, kto sa im nepáči, alebo čo i len trochu vyčnieva z ich nenormálnej koncepcie. Trpia obrovskými komplexmi keď vidia tetovanie, piercing alebo pre nich nevhodné oblečenie či účes. Túto svoju nenormálnosť sa snažia umelo riešiť tak, že nasilu nútia ostatných, aby sa približovali k ich blbej predstave.
Pritom zneužívajú svoju právomoc a postavenie na bohapusté buzerovanie normálnych ľudí a asi im veľmi chýba komunizmus alebo dokonca fašizmus, kedy boli fakt všetci rovnaký, no všetci dobre vieme za akú cenu. Z toho jasne vyplýva, že akékoľvek snahy o tvorenie si vlastných ideálov na iných ľuďoch sa inak ako tragédiou skončiť nemôžu.
No stále je tu riešenie. Riešenie ako tomu všetkému predísť. Tak, ako si voľbách môžeme zvoliť buď prokonvenčných konzervatívcov, alebo nekonvenčných liberálov, môžeme sa aj tu rozhodnúť, na ktorú stranu sa dáme. Každá má svoje nesporné výhody a nevýhody, ale nesmieme zabúdať, že aj my máme vlastný rozum.
Môžeme podľahnúť tlaku davovej psychózy, zaprieť aj tú poslednú štipku slobody, ktorú máme a splynúť s davom, alebo môžeme celý cirkus okolo konvencií ignorovať presne tak isto ako aj ľudí, ktorí na nich lipnú. A po správnom rozhodnutí na seba výsledok nenechá dlho čakať.