Telesná po slovensky

Telesná po slovensky

Poviem vám jeden príbeh. Príbeh o jednej škole. Každá škola je najprv nová. Potom sa rekonštruuje. A tak vám rozpoviem, ako to vyzerá v škole, kde sa rozhodli opravovať telocvičňu počas školského roka. Jedným slovom – bieda. No dalo by sa to povedať aj obšírnejšie.

Všetko to začalo už v kostole, keď Ďoďy vo svojom ďalšom pamätnom príhovore na začiatku nového roku dva desať okrem upozornenia o vyrúbaní 25 40 ročných stromov, čomu sa však dostalo len nepochopenia zo strany pléna, a ďalších drístov spomenul aj rekonštrukciu telocvične. 

Náhradné riešenie pre istotu nespomenul, čo sa dá pochopiť dvojako. Buď nechcel strašiť žiakov už zrána, alebo tak naivne veril inteligencii svojich telocvikárok, že si v plnej miere neuvedomoval, čo sú schopné vyviesť. A nech to bolo ako chcelo, žiakov čakalo veľmi nepríjemné prekvapenie už na druhý deň, kedy mali mať hodinu telocviku.

Zozačiatku si mysleli, že cez tieto hodiny nebudú robiť nič, veď čo by sa aj dalo, no realita ich kruto potrestala. Keď im pani učiteľka Vifónkožrútka oznámila, aby sa prezliekli, po vykonaní tohto neľudského aktu vo verejných šatniach, čo mi pripomína praktiky z koncentračných táborov, kde boli všetkým na očiach, jej žiaci oznámili že by boli radi, keby cvičili von na školskom dvore. 

No jej myseľ bola zatemnená úžasnou myšlienkou, ako s tými zasranmi vypečie, že návrh žiakov v momente zamietla i keď o tri hodiny potom už stepovala na ihrisku s inou triedou. Po krátkom behaní na mieste a ešte kratšej rozcvičke na školskej chodbe, nariadila žiakom, aby z posilňovne, ktorá sa nerekonštruovala, doniesli 4 žinenky. Toto sa zdalo žiakom nanajvýš podivné a pomaly začali tušiť, že toto bude telesná výchova, ktorá sa im čiernymi písmenami vryje do pamäti.

Potom samozrejme nasledovala gymnastika, ktorú si pani Fettová užívala priam plnými dúškami, neuvedomujúc si, čo tým spôsobuje. Oveľa lepšie si to asi uvedomovali zamestnanci školy, ktorí po chodbe prechádzali a len-len, že vydržali nesmiať sa na tejto tragikomédii. Najtragickejšie na tom bolo to, že to opäť ostalo bez povšimnutia ,,svätej trojice“, i keď sa to odohrávalo presne pred dverami riaditeľne.

Po ohodnotení očarujúcich výkonov, o ktoré jej pravdepodobne išlo, nasledovalo opäť ponižujúce prezliekanie pri skrinkách a šťavnaté komentovanie výšky intelektu pani učiteľky, ktoré tu z istých dôvodov nebudem spomínať. Spomeniem tu však, že takéto zachádzanie so žiakmi zašlo na našej prestížnej SOŠ-ke priďaleko a je vrcholne neprípustné, aby sa to opakovalo ešte 3 týždne, ako sa nám vyhrážala pani Fettová.

Náhradných riešení je niekoľko, za všetky spomeniem napríklad lekárom potvrdenú neschopnosť telesnej aktivity, no chorý je už len princíp nútiť žiakov cvičiť na chodbe školy a nedobrovoľne sa prezliekať pri skrinkách. A preto chcem vyjadriť úprimnú ľútosť nad touto zvrátenosťou a jednoznačným úmyslom vyučujúceho o krutú pomstu žiakom.