„Čím dlhšie ostáva človek slobodný, tým je slávnejší...!“ (Úvaha)

„Čím dlhšie ostáva človek slobodný, tým je slávnejší...!“ (Úvaha)

Sloboda? Spája sa s ňou sláva? Sloboda nieje čas prebdený v ilúziách, ale je to čas radosti, mladosti, ba ešte aj spoznávanie sveta. Sloboda je život, hoci nie vždy je taký aký ho chceme, ale je našou povinnosťou urobiť svet ešte krajším ako sme ho našli.

Hoci nie vždy sa podarí zmeniť niečo, čo sa už zmeniť nedá, nemáme strácať nádej a veriť v zmysel života. Keď budeme veriť, nádej nás neopustí a budeme sa na reálny život pozerať opravdivo a svoje rozhodnutia a konania budeme uskutočňovať po uvážení a nebudeme si namýšľať problémy, lebo v našich predstavách vyzerajú oveľa horšie než sú v skutočnosti.

Ale veď človek je bytosť, má rozum a slobodnú vôľu a je osobou. Len na nás záleží akú osobu si vybudujeme, či sa umiestnime na vyššom stupni alebo budeme podriadený, nemáme zabúdať na to, že život a svet sa mení každý deň a my práve na ďalší deň si môžeme vymeniť pozície, zrazu sa ocitneme dolu a čo ďalej? Zatrpkneme, lebo sme stratili moc a postavenie? Určite nie, život je svet, ktorý sa točí ako kolotoč a my sa s ním meníme. My sme len ľudia, ktorí sa na ňom vezú a záleží na nás ako sa zachováme.

Nemáme brať sami seba príliš vážne, nemáme si namýšľať, že sme najúbohejší na svete, že nikto iní nemá problémy, len my. Nikto na svete nežije bez problémov a my niesme výnimkou, nebudeme pred nimi chránení. Aj napriek trápeniam, ktoré máme, rozdávať úsmev pre druhých nie je zakázané. Veď za úsmev neplatíme žiadne peniaze a prináša nám dvojnásobnú radosť, pretožerobíme šťastnejšími druhých a oni nám naoplátku vrátia to, čo sme im dali – úsmev, to poteší nás a svet je opäť o kúsok krajší. Keby sme v sebe pestovali hnev a nepriateľstvo, to by prekážalo každému človeku a aj nám. Neprospieva to ani nášmu zdraviu, čím tiež môže zaniknúť naša sloboda.

Nezabúdajme ani na to, že deň, ktorý sa skončil sa už nikdy nevráti. Chyby, ktoré sme urobili sa máme snažiť odčiniť čo najskôr a urobiť niečo pre tých, ktorí sú trpiaci alebo sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii. A keď máme problémy, máme sa vyhýbať miestam alebo ľuďom, ktorí nám prinášajú smútok v našej duši.

Na svete sa nám bude žiť oveľa pohodlnejšie a budeme cítiť aj pocit voľnosti, keď budeme sami sebou s kúskom optimizmu. No napriek našej snahe dôjdeme aj k ľuďom, ktorí nechcú počúvať rady iných, myslia si, že svet je ich, že sú jeho vladármi. Skutočnosť je iná, oni už dávno slobodu stratili, sú podriadení svetským veciam a život v radosti, láske a šťastí im nehovorí nič, pretože ich srdcia zanevreli a nechceli prijať to, čo im iní ponúkali. Či to už boli rady alebo úsmev, zmenilo ich to tak, že sa podrobujú nevedomosti.

A čo ak nám podá nejaký človek pomocnú ruku? Čo s tým? Je to veľký dar, s ktorým sa chce ten človek podeliť, chce nám pomôcť. Pritom máme mať v mysli, aby sme na toho človeka nezabudli a taktiež na odplatu. Niekedy stačí pekné slovo, milý pohľad, veď nie nadarmo sa hovorí, že menej je niekedy viac.

Najkrajšou vecou v živote je, keď máme pre koho žiť a sme užitoční každí v inej oblasti. To nás robí šťastnými, lebo vieme, že k životu potrebujeme iných ľudí a iní ľudia potrebujú nás.

Napriek rozdielom ľudí, vždy sa nájde vo svete niekto kto by nám bol príkladom alebo inšpiráciou.