Sloh s priamou rečou

Sloh s priamou rečou

Nečakané stretnutie

Bolo krásne letné ráno a Anna sa rozhodla ísť na prechádzku do blízkeho parku. Po týždňoch daždivého počasia bola radosť z jasného slnka a sviežeho vzduchu viac ako vítaná. Práve keď si vychutnávala zvuky ranného parku, jej pozornosť upútal neznámy psík, ktorý sa ku nej rozbehnutý priblížil.

„Ahoj, maličký, kde máš svojho majiteľa?“ opýtala sa Anna, keď sa sklonila, aby pohladkala malého šteňa.

Vtom sa ozval mužský hlas spoza najbližšieho stromu: „Ospravedlňte, to je môj pes. Bežal za veveričkou a ušiel mi z dohľadu.“

Muž sa priblížil a usmial sa. Bol to starý známy, Tomáš, ktorého Anna nepoznala už roky.

„Tomáš, to si ty? To je neuveriteľné! Ako dlho sme sa nevideli?“ vykríkla Anna s úsmevom.

„Asi desať rokov? Od strednej školy,“ odpovedal Tomáš, stále usmiaty. „Naozaj úžasné ťa tu stretnúť. Ako sa máš?“

„Dobre, pracujem teraz v marketingovej agentúre. A čo ty? Vždy si chcel byť inžinierom, podarilo sa?“ pýtala sa Anna zvedavo.

„Áno, pracujem ako projektový manažér v stavebnej firme. A toto je Marley, môj nový spoločník,“ povedal Tomáš a ukázal na psa, ktorý sa medzičasom usadil vedľa Anny.

„Je nádherný! A vyzerá, že má rád nových priateľov,“ odpovedala Anna a pohladkala Marleya po hlave.

Rozhovor plynul prirodzene a obaja si vymieňali novinky zo svojich životov. Čas letel nezvyčajne rýchlo a slnko už bolo vysoko na oblohe.

„Mali by sme ísť na kávu a porozprávať sa viac, čo ty na to?“ navrhol Tomáš.

„To by bolo skvelé, mám toľko otázok! A možno by som mohla Marleya vziať na prechádzku nabudúce,“ s úsmevom odvetila Anna.

Dohodli sa, že si vymenia čísla a skutočne si nájdu čas na dlhší rozhovor. Rozlúčili sa s pocitom, že toto nečakané stretnutie možno obnoví staré priateľstvo.

Keď Anna pokračovala vo svojej prechádzke, zamyslela sa nad tým, ako náhody môžu priniesť do života neočakávané radosti a nové začiatky. S úsmevom na tvári si povedala: „Niekedy je svet naozaj malý.“