Bridké masky (Umelecký opis)

Bridké masky (Umelecký opis)

Vidím dobre? Či sa mi to sníva? Je to iba jedna z ďalších nočných môr? Ulicou sa vláči zatúlaná žena. Nohy chudé sťa laty kráčajú samy a opačným smerom na rozdiel od ostatných. Jej odkrytú tvár obliehajú kvapky zatiahnutej oblohy. Prečo je to tak? Prečo sa neukryje pred streľbou vlhkých projektilov pod previsnuté nástenné markízy?

Infikované svedomie dostalo otvorený list. Všade navôkol behajú už len bezduché figuríny z výkladov tamojších drahých obchodov. Zmoknutý chodník je ušliapaný ich nohami. Chýba im však to, čo robí ľudí ľuďmi. Vysoké čižmy bránia preniknutiu nebeských sĺz.

Prudký vietor fúkajúci proti nim odhaľuje tajomstvá ukryté pod krátkymi sukňami tmavých farieb. Tmavých preto, aby špina spod nich nepresvitala. No bohužiaľ, vietor to chce inak. Farebné dáždniky ako bridké masky zahaľujúce klamstvá nakazených hláv.

Každý dáždnik je iný, aby zakryl pokrivené charaktery, či chýbajúce chrbtové kosti. Slnko sa šlo iba naobedovať, no napriek tomu pouličné lampy žiaria. Snažia sa varovať pred vírusom prenikajúcim do cnostných duší. Márne. Prázdne okná barokových stavieb naznačujú, že triezvych duší je už málo. Zástupy chorých naopak exponenciálne rastú.

Pred nimi je vztýčená železná dáma siahajúca k rozhorčenému nebu. Prosí o pomoc. Koľká irónia. V minulosti vybudovaná ako symbol čestnosti, dnes by však čestnú osobu nenašla ani teleskopom. Nádej však nehasne, stále žije v rebelujúcej panej, ktorá pripomína chorú vranu vylúčenú zo svojej partie. Nemá strach ukázať svoju pravú tvár. Nepotrebuje nič zakrývať. Ona hľadá liek, ktorým chce uzdraviť svoj nenávratne hynúci rod.

Stromy pri pohľade na skazu vyschli. Práva ruská zima však stále nenašla cestu. Až dorazí, prežijú len tí, ktorých hreje pravda pri srdci.