Humor je soľou života (Úvaha)

Humor je soľou života (Úvaha)

Humor. Čo nám napadne pri tomto jednoduchom slove? Mne osobne napadne hneď niekoľko ďalších slov, ako sú smiech, úsmev, žart, optimizmus... Tieto súčasti nášho života považujem za nesmierne dôležité. Humorom môžeme prekonávať napäté životné situácie, môže nám pomôcť uvoľniť sa, oddýchnuť si a odreagovať sa pri namáhavej práci, s jeho pomocou vidíme aj vlastné nedostatky v lepšom svetle.

Humorom sa môžeme zároveň aj motivovať. Napríklad keď dostaneme zlú známku alebo sa nám nedarí v práci a trápime sa tým, neprivodíme si obyčajne nič lepšie než bolenie hlavy. Pokiaľ sa však nad vecou zamyslíme s humorom a nájdeme si na nej nejaké pozitívne stránky, prípadne si povieme, že čo sa stalo už neodčiníme, ale treba sa pokúsiť veci aspoň napraviť, a nie nad nimi plakať, čiže sa na vec pozrieme optimisticky, sme obyčajne na dobrej ceste k riešeniu nášho problému.

Čo sa týka odreagovania sa pomocou humoru, je tu ďalšia veľmi dobrá možnosť, a to je literatúra. Poznám niekoľko vynikajúcich kníh, na ktorých sa zasmejem vždy, keď ich otvorím. Vlastne ich netreba otvárať – stačí sa na ne pozrieť a spomenúť si, čo v nich je. Autori týchto kníh dokážu s humorom vystihnúť najrôznejšie ľudské slabosti, zvláštnosti a záľuby, vysmiať sa snobizmu a spoločenským konvenciám, sebectvu a malomeštiactvu.

Človeku sa tiež lepšie komunikuje a žije v spoločnosti optimistických a vtipných ľudí, než v spoločnosti pesimistov bez zmyslu pre humor. Televízne programy si tiež sčasti vyberáme podľa obsahu rôznorodého humoru v nich. Smiech má k tomu ešte aj ďalšie výhody – podľa viacerých štúdií je veľmi zdravý a tak neváhajte a s humorom sa dívajte na svet a smejte sa.

Ako však hovorí známe príslovie, všetkého veľa škodí. Inak to nebude ani s humorom. Môže sa totiž zmeniť na účinný prostriedok schopný ponížiť a zraniť na duši človeka viac než čokoľvek iné. Myslím, že snáď každému sa niekto niekedy pre niečo vysmieval a určite mi dá za pravdu, že to nebolo nič príjemné. Človek so zvráteným humorom tiež nie je zrovna najlepšou spoločnosťou – síce sa hovorí, že škodoradosť je najväčšia radosť, ale je to len krátkodobá záležitosť a ľudia sa obyčajne začnú škodoradostnému človeku vyhýbať a po čase zostane sám.

Záver mojej úvahy by som rád venoval myšlienke s nádychom čierneho humoru, ktorá ma oslovila: „Nečakaj so smiechom, až budeš šťastný, mohol by si zomrieť a ani raz v živote sa nezasmiať.“ 

Tak, to by bolo k mojej úvahe o humore asi tak všetko. Teraz si idem ľahnúť a upadnúť do hlbokej depresie, z ktorej sa nemienim aspoň dozajtra vyhrabať.