Na Slovensku sa výuka väčšiny detí so sluchovým postihnutím vyučuje na základných a stredných školách, ktoré sú internátneho charakteru. Deti trávia päť dní z týždňa v škole a dva doma. Je možné, aby v takejto situácii bola rodina sluchovo postihnutého dieťaťa inštitúciou, ktorá spĺňa tieto kritériá? Je to dosť ťažké. Rodina by sa mala stať pre dieťa vzorom a škola by to mala využiť pri ďalšom vzdelávaní.
Ďalším faktorom, ktorý treba brať do úvahy je samotné postihnutie rodičov a s tým súvisiaca úroveň komunikácie v rodine. Počujúci rodičia nemajú dostatočné zručnosti v používaní posunkového jazyka a na druhej strane málo detí má dobre rozvinutú schopnosť odzerania. Ich vzájomná komunikácia je oveľa horšia ako v nepočujúcej rodine. Rodičia častokrát nie sú schopní vysvetliť dieťaťu mnohé pojmy, udalosti, častokrát sú vo vysvetleniach netrpezliví, alebo zameriavajú svoju pozornosť na ďalšie - počujúce dieťa v rodine. Komunikácia s nepočujúcim dieťaťom sa veľakrát obmedzuje na základné životné potreby dieťaťa. Druhým extrémom je prípad, kedy je im všetko dovolené, sú rozmaznané a egocentrické.
Rodičia majú so svojím sluchovo postihnutým dieťaťom už od ranného detstva oveľa viac starostí, problémov a práce ako rodičia intaktného dieťaťa. Pri tom všetkom sa im zdá sexuálna výchova zanedbateľná a nepodstatná. A navyše, aj keď by chceli v tejto veci niečo urobiť, nevedia ako o daných témach hovoriť, keďže nie sú odborníci na túto problematiku, nepoznajú posunky k danej téme a ako je známe, a to nielen pri nepočujúcich deťoch, rodičia si niekedy prajú, aby ich dieťa ostalo dieťaťom a o otázky sexuality sa nezaujímalo.
Mnohí rodičia sa v tejto oblasti spoliehajú na školu. Tá však zdôrazňuje, že prvé informácie o
rodinnom živote by mali dieťaťu poskytnúť rodičia.
Výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých detí sú špeciálne vedené. Preto by
aj sexuálna výchova, či už v rodine, alebo v škole, mala byť premyslenejšia, hlbšia, s odborníkom, ktorý nemá problém sa o týchto
otázkach rozprávať, a ktorý pozná aj problémy, kultúru, správanie a charakteristiky, ktorými sa sluchovo postihnutí vyznačujú. Sluchovo
postihnutý mladý človek by mal byť pripravovaný na úskalia, ktoré bude vo svojom živote prekonávať.
Špeciálne školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa nemôžu vzdelávať v riadnych školách, výchovu a vzdelávanie spôsobom primeraným ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu.