Studnička

Studnička

Jedného slnečného dňa sme išli do lesa. Ja a moje kamarátky. Chceli sme sa pozrieť na našu najobľúbenejšiu studničku, ktorú sme stále čistili, pretože v nej bola príjemne šteklivá voda. 

Keď sme prišli bližšie, uvideli sme akurát  posledné žaby a ostatné živočíchy ako si balia kufre. Až keď sme sa lepšie pozreli, uvideli sme len prázdnu jamu. Zhrozili sme sa. Kde je voda? No nenašli sme žiadnu odpoveď, iba sme sa nechápavo na seba  pozerali. Čo si počneme bez studničky? A čo keď takto budú vysýchať jedna po druhej? Potom zahynú živočíchy aj rastliny. Ten lesný život si neviem ani predstaviť.

O tri mesiace nebolo vidno okolo studničky ani jednej žabky, ani jedného živého tvora. Až konečne sa rozpršalo. Pršalo týždeň, druhý aj tretí. A zrazu sa studnička začala napĺňať vodou. Hneď ďalej sme sa mohli započúvať do žblnkajúceho potôčika. Bol krásny a čistý. Bolo to ako vo filme. Skutočný lesný život aj s lesným orchestrom. Naokolo samá zeleň. Bolo to úžasné. Nevedeli sme s vynadívať. Ako keby sa zrodil nový život.

Až vtedy sme zistili, že život je krásny a príjemný, ale bez vody nie je možný.