Táto ulica mi je známa (Umelecký opis)

Táto ulica mi je známa (Umelecký opis)

Stáva sa, že ju občas vidím, keď zatvorím oči. Vybavuje sa mi v mysli ihrajúc pestrými farbami a zanecháva vo mne pocit vrelosti. Je to ulica, ktorú dôverne poznám.

Kedykoľvek ju navštívim, upúta ma jej nevšedná krása a na tvári cítim teplé lúče usmievavého slnka. Kamenný chodník je lemovaný utešenými domčekmi s červenými škridlicovými strechami. Každý má svoju typickú farbu a ich obyvatelia na mňa zavše spoza okien veselo kývnu. Na tejto ulici panuje pokoj a priateľská súdržnosť.

Uprostred sa vyníma park lemovaný kríkmi popínavých ruží, ktoré ma zdravia svojím jemným zjavom a vábivou vôňou. Keď ich míňam, pohľadom zavadím o hrdé duby týčiace sa v kruhu okolo kamennej fontány. Vytvárajú príjemné šero a vytúžený chládok. Park na mňa dýcha svojou vitalitou vo vánku ku mne prináša štebot vtáčikov.

Najkrajšia je pre mňa koncom roka. V jeseni sa stromy oblečú do nových kabátcov a na obdiv vystavia svoje žltkasté, oranžové i červené listy. V zime ma zas prekvapia priehľadné cencúliky trblietajúce sa v slnečnom svite. V tomto malom kúsku prírody by som mohla stráviť celé hodiny a vždy ma očarí svojou jedinečnosťou.

Opúšťajúc park, spomeniem si na to, čo ma čaká na konci. Čím som bližšie, čím rýchlejšie kráčam, tým sa pohľad na okolie mení. Obydlí ubúda a pod nohami zrazu cítim prašnú cestu. Na jej konci stojí môj vysnívaný domček obkolesený živým plotom. Každou bunkou svojho tela cítim, ako ma k sebe volá a láka do svojej hrejivej náruče.

Otvorím bránu a kochám sa nádherným výhľadom na svoj domov. Moje kroky vedú k drevenej lavičke stojacej na neďalekom kopčeku. Zhlboka sa nadýchnem a vychutnávam vôňu kvetín rastúcich na zelenom trávnatom koberci.

Blíži sa súmrak a ja si chcem vychutnať jeho nezameniteľnú atmosféru. Sediac na lavičke, so zatajeným dychom sledujem, ako sa obloha mení na oranžovú a slnko pomaly zapadá za obzor. Nebo tmavne, dvíha sa večerný vetrík a ja si uvedomujem, že je čas ísť do postele.

Keď z ničoho nič otvorím oči, uvedomím si, že všetko zmizlo. Občas sa mi zacnie a pocítim ľútosť nad tým, že toto miesto jestvuje iba v mojej mysli. A hoci nie je skutočná, jedného dňa sa môj sen možno stane skutočnosťou a ja objavím ulicu, ktorá by v sebe skrývala toľko krás. Verím, že ju spoznám na prvý pohľad.

(maturitný sloh zo SJ rok 2011)

Pozri tiež: Maturitné slohové práce 2011 – témy slohov